So záverom jesennej časti spadol pod hradom Matúša Čáka kameň. Nie však z tamojšej národnej kultúrnej pamiatky, ale zo srdca všetkých zainteresovaných. Najmä trénera a hráčov. Trenčania totiž uzavreli polsezónu víťazne. Uspeli po ôsmich kolách, keď si schuti zastrieľali proti Zlatým Moravciam (4:1).
"Presne tak. Spadol nám kameň zo srdca. Mohli sme to zlomiť už predtým v Dunajskej Strede. Veril som, že to vyjde, keď sme mali výhodu o jedného na viac v poli. Na druhej strane, takto to prišlo doma, v poslednom kole. Dôležité je, že sme vyhrali a s jeseňou sa rozlúčili tromi bodmi," prezradil na úvod nášho rozsiahleho rozprávania Damián Bariš.
Neboli sme negatívni, doplatili sme na zahodené šance
Nevyhrať osem kôl nie je určite príjemné. Ako na túto sériu kabína reagovala?
"Samozrejme, bolo to nepríjemné. Najmä preto, že sme mali skôr pozitívnu sériu, keď sa nám darilo a víťazili sme. Následne sme to nevedeli otočiť na našu stranu. Jednoducho sa nakopnúť... Bolo to frustrujúce. Hrali sme dobre, ale tri body nie a nie získať. V každom prípade, neboli sme negatívni. Mysleli sme pozitívne, že to príde a negatívnu šnúru pretrhneme. Škoda, že to nevyšlo skôr. Doplácali sme na nepremenené šance."
S tým sa dá súhlasiť. Takmer v každom z tých duelov ste si vypracovali aj tri, možno štyri príležitosti. Prečo vytúžený gól neprichádzal?
"Myslím, že len jeden alebo dva zápasy boli také, v ktorých sme nemali nejako veľa šancí. Napadne mi Ružomberok, proti ktorému sme si vypracovali určitý počet nie čistých, ale pološancí. Inak to bolo o tom istom – tri, štyri príležitosti a koniec bez gólov. Chýbala nám buď akási kvalita, či pokoj v zakončení. Dostali sme sa do veľkých možností, ale chalani to riešili silovo. Unáhlili sa."
Z klubu zneli hlasy, že herne je to v poriadku, jedine v posledných tridsiatich metroch to nefunguje podľa predstáv. Vnímali ste to podobne?
"Áno. Tam sme sa najviac trápili. Výstavbu máme slušnú, prišli sme k záverečnej "tridsiatke" a tam nám chýbala kvalita. Pracovali sme na tom. Inak bol tréningový proces rovnaký. Trénovali sme na zlepšení sa v systémových veciach a to či sa nám darilo, alebo nedarilo. Dúfam, že v jarnej časti budeme ešte lepší."
Úvod jesene vám vyšiel na výbornú. Chytili ste sa akéhosi laufu?
"Začiatok bol veru taký, aký asi čakal iba málokto. Vychádzalo nám to výsledkovo, bola z toho malá eufória. Nikto však v klube, aj keď sa o nás veľa písalo, nelietal v oblakoch. Nemali sme prehnané očakávania, že by sme išli na titul. Mužstvo je v určitom stave. Prišiel nový tréner. Vedenie riešilo otvorenie novej tribúny. Za pochodu sa riešilo množstvo vecí. Verím, že podobný úvod nás stretne aj v jarnej časti."
Šestku máme vo svojich rukách, musíme bojovať
Môžeme povedať, že zlom prišiel v desiatom kole, keď ste prvýkrát neskórovali a prehrali na Tehelnom poli?
"Keď idete na Slovan, tam nie je žiadne mužstvo favorit. Vždy ním bude Slovan. Išli sme si to s nimi rozdať. Celkom sa nám to aj podarilo. Bol to dobrý zápas, akurát ich kvalitou vytrestali naše individuálne chyby. Nebol to úplne zlomový súboj. Vnímali sme ho ako školu, ponaučenie. Po ňom prišla Skalica a remíza 0:0. Brankára Junasa sme dostali do zostavy kola. Veľmi nás to kolo mrzelo. Škoda, že sme to na konci neotočili na našu stranu. Predpokladám, že sme sa k predchádzajúcej sérii mohli vrátiť. Takto bol z toho ďalší duel bez streleného zásahu."
Najväčšia rana prišla následne v pohári a to vypadnutie s Devínskou Novou Vsou?
"Jednoznačne. Bolo to hrozné. V pohári sme chceli ísť čo najďalej. Takým výkonom v tej súťaži nemáme čo robiť, keď hráme proti tímu z piatej ligy a predvedieme niečo také. Boli sme potrestaní a vypadli. Mrzí nás to, ale už to nevrátime. Zbehlo sa to v období, keď sme prestali strieľať góly a vyhrávať. Kabína to nevnímala vôbec pozitívne."
Napriek všetkému, prevláda v tíme po jeseni spokojnosť?
"Niektorým sa to zdá, po takom začiatku, málo. Musíme sa však pozrieť na to, kde bol Trenčín. Nemusíme chodiť ďaleko, stačí otočiť list do minulej sezóny – bojoval o záchranu. Teraz máme reálnu šancu vybojovať si prvú šestku. Je to otvorené. Nebola to zlá polsezóna. Osobne si myslím, že sme mohli mať o pár bodov viac. Takto to však má byť. Máme dobré mužstvo, dobrého trénera. Ambície musí mať každý nastavené čo najvyššie."
O majstrovskú skupinu bude naozaj náročný boj. Okrem vás má 29 bodov Podbrezová, Banská Bystrica i Dunajská Streda. Čo očakávate?
"Je to veľmi vyrovnané. Možno ešte viac než počas minulého ročníka. Uvidíme. Čaká nás zápas proti Bystrici. Dvakrát hráme doma, dvakrát vonku. Máme to vo svojich rukách. Musíme zabojovať."
Stolica? Jeden z najlepších v kariére a štyri videá za týždeň
Počas jesene ste zdôraznili, že takého trénera, akým je Ilija Stolica, ste vo svojej kariére ešte nemali. Čím sa odlišuje?
"Najdôležitejšia je u neho komunikácia. Vie komunikovať s ľuďmi v klube, ale hlavne s nami hráčmi. Cítiť z neho, že pôsobil dlhé roky v zahraničí. Vie sa vžiť do kože zahraničných hráčov, pochopiť nás ďalších. Načítal si o prostredí slovenského futbalu. Disponuje množstvom vedomostí. Neustále na sebe pracuje. Vidieť to z jeho vyjadrení. Samozrejme, v neposlednom rade vedie kvalitný tréningový proces. Jednoducho je špecifický a pre mňa osobne jeden z najlepších, aký ma v kariére viedol."
Čo všetko od hráčov vyžaduje?
"Pred každým zápasom kladie dôraz na to, aby sme išli na ihrisko vyhrať a nie iba nastúpiť. Chce od nás dominantnosť a hrať svoju hru. Nikdy sa nechce nikomu prispôsobovať. Či máme, či nemáme loptu, vyžaduje od každého 100 % prístup."
Ako ste si zvykli na jeho časté videoanalýzy?
"Mali sme ich veľa. Bol im verný až do posledného kola. Nikdy nepoľavil. Myslím, že sme si na to zvykli v pohode. Režim bol nastavený jasne. Prišli sme na štadión, dopriali si svoj čas na rozcvičenie, prišlo video a išli sme do tréningu. Zapadlo to do funkčnej mozaiky. Každopádne, je to všetko pre nás, aby sme pochopili jeho myšlienky, pripravili sa na súpera. Nemal s tým nikto problém. S výnimkou jedného dňa sme mali prakticky každý deň video. V priebehu piatich tréningových dní to vychádza na štyri videoanalýzy."
Návrat domov s kapitánskou páskou
Tréner z vás urobil kapitána. Ako ste prijali takúto zodpovednú funkciu?
"Priznám sa, že som bol trochu prekvapený. Neprichádzal som do Trenčína s ambíciou byť kapitán, alebo aby som bol všade prvý, viditeľný... Keď ma tréner určil, zhostil som sa úloh, ktoré z tejto pozície vyplývajú. Zobral som zodpovednosť. Snažím sa na kabínu vplývať pozitívne nielen na ihrisku, ale aj mimo nej. Starších nás je tu viac, spoločne to vedieme. Ako Trenčan som v tomto prostredí vyrastal. Veľa ľudí akoby za posledné roky zanevrelo na futbal. Robím všetko pre to, aby opäť chodili na štadión."
Spomínate vyrastanie. Do Trenčína ste sa vrátili po takmer deviatich rokoch. Splnilo to zatiaľ vaše očakávania?
"Ešte je skoro na hlbšie hodnotenie. Nemal som nejaké očakávania. Nie som najmladší, nemám veľké oči. Išiel som deň po dni. Tréning po tréningu. Robil som maximum, aby som trénoval a hral čo najlepšie. Zatiaľ je to fajn. Teší ma, keď sa môžem porozprávať s ľuďmi, ktorí tu boli aj predtým o futbale a živote."
V priebehu sedemnástich kôl ste nazbierali viac minút (1 486) než počas celej minulej sezóny v Podbrezovej (24 zápasov, 1 130). Z tohto hľadiska je to aj po osobnej stránke v poriadku?
"Som za to rád. Najdôležitejšie je, že som mohol absolvovať celú prípravu a dostať sa do základnej zostavy. Až na jedno kolo, keď som stál pre karty, som hral stále. Dobrá polsezóna. V minulom roku to bolo náročné. Prišiel som do Podbrezovej zranený. Z pozície náhradníka som sa dostával do hry od tretieho alebo štvrtého kola. Teraz ma teší, že je to tak, ako je."
S akými cieľmi vyrukujete do jarnej časti?
"Sústredíme sa na štyri zápasy. Chceme bojovať o prvú šestku. Potom sa môžeme rozprávať o niečom inom. Základ je jasný – pobiť sa o ňu a každý jeden urobiť pre to čo najviac, aby sme sa tam dostali."