Príchod Joška Gvardiola je príkladom dokonale premysleného transferu. Vďaka svojej obrovskej všestrannosti a jedinečnému súboru zručností môže v Manchestri City hrať na viacerých pozíciách vo formácii 3-2-2-3. V nej vzadu pri rozohrávke operuje trojica stopérov spolu s vyššie postaveným defenzívnym záložníkom a invertovaným krajným obrancom, v poslednom čase zvyčajne Johnom Stonesom.
Hoci Chorvátovi najviac vyhovuje pozícia ľavého z trojice stopérov, v prípade potreby je schopný zastúpiť v strede aj Rúbena Diasa a zvládne aj ofenzívne ladenú úlohu Stonesa. Gvardiol teda nielenže rieši problém nedostatočnej hĺbky tímu pri absencii Nathana Akého, ale prináša do mužstva aj ďalšie taktické možnosti.
Prichádza s povesťou jedného z najkreatívnejších stopérov na svete. Počas svojej bundesligovej kariéry sa spolu s Edmondom Tapsobom z Leverkusenu dostal na vrchol pokročilej metriky údajov, ktorá hodnotí, do akej miery hráč svojou prihrávkou posúva loptu do výhodnejších pozícií a zvyšuje tak šance svojho tímu na skórovanie.
Vysokú úspešnosť má pri prihrávkach na vzdialenosť 30 metrov a viac, ktorými si vytvoril množstvo nebezpečných príležitostí na skórovanie, či už ide o prihrávky po zemi, oblúky do pokutového územia súpera alebo do jeho blízkosti, či o pasy do priestoru, odkiaľ mohol jeho spoluhráč zahrať spätnú prihrávku do pokutového územia.
Ak pred sebou vidí voľný priestor, dokáže si vďaka dobrému ovládaniu lopty a rýchlosti vytvoriť zaujímavé príležitosti tým, že loptu vyvezie smerom do záverečnej tretiny ihriska. Oveľa viac však vyniká svojimi prihrávkami.
Samozrejme, je veľmi dobrý aj smerom dozadu. Dátové modely ukazujú, že dokáže vybojovať veľké množstvo lôpt v dôležitých priestoroch a vďaka kvalitnému čítaniu hry sa len zriedkakedy dopustí faulu. To, aký veľký obranný potenciál má, podčiarkuje štatistika urobených chýb, ktoré viedli priamo k obdržanému gólu. Počas takmer 5 000 odohraných bundesligových minút Gvardiol neurobil ani jednu.
Hoci má vzhľadom na svoj mladý vek ešte veľa priestoru na rozvoj sily, udržiava si nadpriemernú úspešnosť v súbojoch na zemi. Jeho najvýraznejšou slabinou je vzdušná hra, ale aj tá je skôr priemerná, než aby predstavovala zásadný problém.
V čom Maddison vyniká?
Tottenham Hotspur vstupuje do novej sezóny s víziou atraktívneho ofenzívneho poňatia hry pod vedením nového trénera Angeho Postecogloua. Ten chce londýnsky tím premeniť na intenzívne a efektívne pressingové mužstvo s vysokým držaním lopty. Je jedným z mnohých súčasných trénerov, ktorí vyznávajú populárny taktický trend krajných bekov v strede poľa.
A keďže jeho tímy hrajú väčšinou po krajoch a krídla držia šírku, veľmi dôležitou súčasťou systému sa stávajú strední záložníci, ktorých úlohou je pohybovať sa vysoko a operovať v medzipriestoroch. Tam potom vytvárajú pomyselné trojuholníky s krídlami a krajnými obrancami, aby mohli svojou rotáciou tvoriť prečíslenia a vytvárať veľké množstvo šancí. Tento nový systém by mal vyhovovať aj Jamesovi Maddisonovi, novej posile zo zostupujúceho Leicestru.
Vo veku 26 rokov už anglický reprezentant stihol odohrať v Premier League úctyhodných 13 256 minút, počas ktorých si vybudoval povesť jedného z najkreatívnejších hráčov na tamojších trávnikoch. A to je presne typ futbalistu, ktorý "Spurs" chýbal od čias Christiana Eriksena.
V uplynulej sezóne sa Maddison objavoval takmer rovnomerne na pozíciách desiatky a pravého krídla, pričom v oboch prípadoch dominoval takmer vo všetkých dôležitých kreatívnych ukazovateľoch.
Úplne kľúčové pre posúdenie jeho schopností sú výsledky v rozšírenej metrike údajov hodnotiacej celkový prínos jeho prihrávok z hľadiska toho, ako často a ako dobre posúvajú loptu do nebezpečných streleckých pozícií. Napriek tomu, že Maddison hral za jeden z najhorších kádrov Premier League, dosiahol najlepšie výsledky v porovnaní s ostatnými desiatkami a krídelníkmi.
Ak naše porovnanie rozšírime na všetky pozície, potom sa už pred neho zoradili len štyria ďalší hráči - Bruno Fernandes, Martin Ödegaard, Enzo Fernández a Kevin De Bruyne sa nad všetkými týčili s veľkým náskokom. V záverečnej tretine sa Maddison 21 prihrávkami v rade vyrovnal všetkým vyššie menovaným, vrátane záložníka Manchestru City.
Najcennejšie príležitosti vytváral kolmými prihrávkami zo stredového priestoru v tesnej blízkosti pokutového územia súpera. Jeho dobrý pohyb mu však často umožňoval dostať sa do priestorov na spätné prihrávky vo vnútri šestnástky. Hoci dokáže spracovať aj presné centre či prihrávky z medzipriestoru, práve v stredových priestoroch žiari najviac.
V metrike očakávaných asistencií, ktorá hodnotí kvalitu finálnej prihrávky, sa v uplynulej sezóne umiestnil na 90. percentile, teda medzi 10 percentami najlepších hráčov.
Maddison sa v Postecoglouovom systéme bude hýbať pod hrotom, nadchádzajúca sezóna si tak žiada aj góly. Dôvodom je najmä jeho fantastická kopacia technika. Počas svojej kariéry nazbieral 34,69 očakávaných gólov a dokonca 43-krát trafil cieľ, z toho 17-krát spoza šestnástky.
Okrem toho si udržiava priemer 2,6 strely na zápas a môžeme očakávať, že toto číslo bude minimálne veľmi podobné aj v nadchádzajúcej sezóne. Ak mu vydrží zdravie, bude jednou z najväčších hrozieb rodiaceho sa tímu.