Prvýkrát opísal incident zo 16. decembra, keď v zápase proti Bournemouthu skolaboval priamo na ihrisku. Počas stretnutia spadol obranca na trávnik bez cudzieho pričinenia, duel následne v 62. minúte prerušili.

"Bol to len obyčajný deň a najviac znepokojivé je, že som sa cítil úplne v poriadku. Odvtedy hľadám odpovede, no nedarí sa mi. Bežal som smerom k stredovej čiare a cítil som, akoby na mňa prichádzal závrat. Myslel som si, že o chvíľu budem v poriadku, ale nestalo sa tak," konštatoval Lockyer.

Niečo podobné sa hráčovi Lutonu stalo už v máji minulého roka, keď skolaboval počas finále baráže proti Coventry City. Tentoraz mu však v nemocnici nasadili defibrilátor, ktorý by mal v budúcnosti zabrániť prípadnému ďalšiemu kolapsu.

"Zobudil som sa a boli tam záchranári. Okamžite som vedel, že je to iné ako môj kolaps v máji. Vtedy som sa cítil, akoby som sa zobudil zo sna a tentoraz som sa zobudil z ničoty. Taktiež som videl, že vypukla väčšia panika. Bol som trochu dezorientovaný a nemohol som hovoriť ani sa hýbať. Snažil som sa prísť na to, čo sa stalo a napadlo mi, že možno zomieram. Po májovom incidente mám v sebe snímač srdcovej aktivity a podľa neho som bol mimo dve minúty a 40 sekúnd," citovala Lockyera agentúra DPA.

Walesan tvrdí, že incident bol oveľa ťažší pre jeho rodinu ako preňho samotného: "Mali to horšie, keďže sa na to museli pozerať. Boli tam môj otec a priateľka, ktorá bola v siedmom mesiaci tehotenstva. Mama zápas počúvala doma v rádiu a keď si odbehla, brat ho vypol. To je to, čo ľudia normálne nevidia. Je najťažšie sa vyrovnať práve s týmto a nebudem klamať - uplynulé mesiace boli náročné," prezradil.

Lockyer bol v januári navštíviť svojich spoluhráčov na tréningovom ihrisku a dodal, že by sa k nim rád vrátil. Predtým, ako padne definitívne rozhodnutie, však bude musieť absolvovať ďalšie testy.