Stanislav, produktívny ste boli už aj v predošlých dvoch sezónach, no teraz ste doslova explodovali. Čo sa za tým skrýva?
"Som naozaj spokojný. Je to taká zhoda okolností, pretože prvých päť alebo šesť zápasov to bolo fajn, ale potom sa vrece s bodmi naozaj roztrhlo. Zmenili sa mi spoluhráči vo formácii. Odvtedy sa nám hrá dobre, rozumieme si. Sme spokojní s tým, ako to ide. Celé mužstvo tvrdo pracuje. Máme dobre rozložené formácie, takže celé mužstvo je spokojné a nálada veľmi dobrá."
Dá sa povedať, že ste sa dostali do najlepšej formy v kariére?
"Ťažko povedať, pretože aj v minulej sezóne som mal podobný začiatok a potom som sa zranil, takže sa to nejako rozkúskovalo, ale ak by to takto pokračovalo, čo sa týka hry, môže byť, že je to moja najlepšia forma. Pramenia z toho body, za čom som rád."
Je cieľom klubu postúpiť do najvyššej súťaže NLA?
"Ciele sú najvyššie každý rok, ale ťažko sa to plánuje. Ak by však taká možnosť bola, chceme sa o ňu pobiť. Hlavným cieľom je vyhrať titul v našej lige a potom sa uvidí, čo sa stane."
V reprezentácii Slovenska ste boli doposiaľ raz v roku 2016. Čakáte, že by sa vám mohol tréner Ramsay pred Nemeckým pohárom ozvať?
"Vtedy som bol v olympijskom mužstve, teda v "béčku". Ozajstný reprezentačný zraz som ešte nezažil. Myslím si, že už nie som najmladší a navyše hrám druhú ligu, takže neočakávam, že sa mi niekto ozve. Národný tím to stavia na mladších hokejistoch. Rozumiem tomu, prečo som v reprezentácii nikdy nebol. Iné by to bolo, keby hrám v najvyššej súťaži a tam sa mi darí. Vtedy by som pozvánku čakal skôr."
Vo formácii hráte s Faillem a Beaucheminom. Rozumiete si na ľade rovnako dobre, ako aj mimo neho?
"Áno, sú to super chalani. Bývame kúsok od seba, v šatni sedíme blízko. Veľa sa rozprávame, takže to spojenie je ideálne na ľade aj mimo neho."
Hlavne Eric Faille je pre slovenských fanúšikov známym menom. Vyhral dva tituly s Banskou Bystricou. Aký je?
"Je úplne fajn človek, pohodový, je s ním zábava a vždy je úprimný. Na ľade vyniká ako skvelý nahrávač, má dobré videnie hry, tvrdo pracuje. Nemôžem na neho povedať nič zlé."
Rozprávali ste sa aj o Slovensku?
"Áno, pýtal som sa ho ako sa mu páčilo a on mal iba dobré spomienky. Pochvaľoval si hokej aj partiu v šatni. V extralige sa mu darilo takisto po hernej stránke. Spomína na to v dobrom aj vďaka tomu, že vyhral spomínané dva tituly."
Počas kariéry ste si už vyskúšali najvyššiu súťaž NLA. Aký veľký rozdiel to je v porovní so SL?
"Rozdiel je veľký, hlavne v kvalite jednotlivcov, hrá sa tam fyzickejší a náročnejší hokej. Niektoré zápasy v druhej lige by sa možno porovať dali, ale väčšina nie. V NLA sa hrá každý duel na hrane, systémovo a kvalitatívne je to niekde inde."
Vo Švajčiarsku pôsobíte už viac ako desať rokov. Plánujete tam zostať do konca kariéry?
"Taký je plán. Tým, že to ťahám už tak dlho, dúfam, že sa mi vo Švajčiarsku podarí hrať čo najdlhšie a po kariére sa uvidí, čo bude. Či už tu alebo na Slovensku. To bude záležať od mnohých okolností. Už mám rodinu aj dieťa, takže sa na to pozerám cez túto perspektívu."
Vráťme sa ešte na začiatok. Ako sa vlastne stalo, že pôsobíte vo Švajčiarsku tak dlho?
"Prvýkrát som tu žil, keď som mal jedenásť rokov. Strávil som vo Švajčiarsku dva roky. Ako osemnásťročný som sa dozvedel, že ak by som odohral v juniorke ešte dve sezóny, tak sa budem počítať ako domáci hráč, získam švajčiarsku licenciu. Preto som išiel touto cestou, chcel som využiť takúto možnosť. Tým, že som do Švajčiarska išiel s takýmto úmyslom, plánoval som zostať dlhšie. Páči sa mi tu aj čo sa týka života všeobecne a takisto podmienok. Keby som sa v osemnástich o takej možnosti nedozvedel, možno by sa moja kariéra vyvíjala inak a mal by som iný pohľad na život."
Pôsobili ste vo viacerých švajčiarskych kluboch. Aké sú v nich podmienky v porovnaní s Oltenom?
"V Oltene funguje všetko tak, ako sa od profesionálneho klubu očakáva. Podmienky boli veľmi podobné v každom tíme, možno s výnimkou jedného. Tu máme o všetko postarané, aj čo sa týka rodiny. Keď niečo treba vybaviť, ľudia v klube sa to snažia zariadiť, aby sme my hráči mali komfort a mohli sa sústrediť iba na hokej."