Stal sa najlepší brankárom turnaja v Katare. Pritom v národnom tíme Argentíny debutoval minulý rok v júni. Na klubovej úrovni sa dlho nemohol presadiť. "Nemám slov. Touto trofejou som si splnil všetko, o čom som kedy vo futbale sníval," hovoril Martínez v slzách po strhujúcom finále v Lusail.
Úradujúci juhoamerickí šampióni síce proti obhajcom titulu stratili vedenie 2:0 a v predĺžení 3:2, ale po remíze 3:3 zvládli penaltový rozstrel (4:2). Francúzom nepomohol ani hetrik najlepšieho strelca turnaja Kyliana Mbappého. Na druhej strane sa dvakrát presadil najlepší hráč majstrovstiev sveta Lionel Messi.
"Na ceste za víťazstvom sme trpeli. Mali sme zápas pod kontrolou, ale Francúzsku stačili dve strely na vyrovnanie. V predĺžení mali k dispozícii druhú penaltu. Vďakabohu, zvládli sme to," radoval sa Emiliano Martínez.
K penaltám nemuselo pritom vôbec dôjsť. V bláznivom predĺžení mali obe mužstvá množstvo šancí na rozhodnutie. V tej najväčšej sa v samom závere nadstaveného času ocitol Randal Kolo Muani. Brankár Martínez ale skvelým zákrokom udržal svoj tím v hre.
V rozstrele inkasoval iba dvakrát zo štyroch pokusov a po víťaznom pokutovom kope Gonzala Montiela mohli Argentínčania oslavovať tretí titul majstra sveta v histórii. Prvý od roku 1986.
"Počas rozstrelu som zachoval chladnú hlavu. Všetko vyšlo tak, ako som si predstavoval," nadviazal Martínez, ktorý uspel aj v minuloročnom semifinále Copa América proti Kolumbii. Rovnako v Katare si pomáhal divokými pohybmi na čiare, aby rozhodil súperovho strelca.
Zápas Argentína - Francúzsko 3:3 (4:2 na penalty)
Tridsaťročný strážca argentínskej svätyne zavŕšil na záverečnom turnaji snový rok a pol. Od debutu v reprezentácii získal s národným tímom tri trofeje - okrem svetového a juhoamerického šampionátu bol pri víťazstve v zápase Finalissima s majstrami Európy z Talianska.
Ešte pred dvomi rokmi sa zdalo, že rodák z Mar del Plata sa v kariére poriadne nepresadí. Ako sedemnásťročný prestúpil z Independiente do londýnskeho Arsenalu a na Britských ostrovoch odvtedy aj zostal. Až do roku 2020 ale prevažne paberkoval po hosťovaniach v nižších súťažiach a za celú dobu sa nikde nestal brankárskou jednotkou. Neuspel ani počas ročného pôsobenia v španielskom Getafe.
Všetko sa zmenilo pred dvomi rokmi prestupom do Aston Villy, kde sa okamžite stal oporou a svojimi výkonmi si vypýtal miesto v reprezentácii. "Do Anglicka som odišiel veľmi mladý. Toto víťazstvo patrí celej mojej rodine za ich nekonečnú podporu," dodal dojatý brankár.