Julen Lopetegui
56-ročný tréner priviedol Sevillu k víťazstvu v Európskej lige, ale najviac ho preslávili problémy s národným tímom. Keď v roku 2018 vyšlo najavo, že po majstrovstvách sveta opustí španielsku reprezentáciu a prevezme Real Madrid, predstavitelia futbalového zväzu sa rozhodli a tesne pred turnajom ho vyhodili. Naposledy mu ukázali dvere v Seville len polhodinu po prehratom zápase Ligy majstrov s Dortmundom.
Ako hráč bol brankárom. Po troch rokoch v rezervnom tíme Realu nastúpil na jediný duel za Los Blancos - bola to remíza 3:3 proti mestskému rivalovi Atléticu. Po hosťovaní v Las Palmas a pôsobení v Logroñés, kde sa stal jednotkou, prestúpil do Barcelony ako náhrada za Andoniho Zubizarretu.
Prehral boj o miesto v základnej zostave s Carlesom Busquetsom a za katalánsky tím nastúpil len päťkrát. Keď Barca získala Portugalčana Vítora Baíu, Lopetegui sa stal až tretím gólmanom. Opäť smeroval do Madridu, tentoraz do Raya Vallecano. Tu strávil posledných päť rokov svojej kariéry pred odchodom do dôchodku vo veku 36 rokov.
Robert Prosinečki
Jedna z ústredných postáv skvelej chorvátskej generácie, ktorá skončila tretia na majstrovstvách sveta 1998. Na ihrisku bol výborným záložníkom, mimo neho rebelom. Peter Crouch, spoluhráč z Porstmouthu, zavtipkoval, že jediný raz, keď Chorvát nefajčil jednu cigaretu za druhou, bolo, keď hral zápas.
Jeho talent zaujal Real a Barcelonu. Do Madridu prestúpil v roku 1991 po tom, čo pomohol Crvenej Zvezde Belehrad vyhrať Európsky pohár. Svoj prvý gól za kráľovský klub strelil z voľného kopu v El Clásicu, ale jeho pôsobenie na Santiago Bernabeu poznačili zranenia.
Po úspešnom hosťovaní v Oviede takmer nasledoval bývalého trénera Realu Radomíra Antiča do Atlética, ale Barcelona bola proti. Prosinečki zamieril na Camp Nou ako voľný hráč. Svalové zranenia mu zabránili presadiť sa aj tam. Po sezóne a pol prestúpil do Sevilly. Po odchode zo Španielska hral za niekoľko klubov z rodného Chorvátska, belgický Standard Liege a anglický Portsmouth.
Gheorghe Hagi
Azda najlepší a najobdivovanejší rumunský hráč v histórii, ktorého milujú aj fanúšikovia Galatasarayu v Turecku, teraz trénuje vo svojej vlasti. Založil a viedol klub Viitorul Constanta, ktorý sa nedávno zlúčil s Farul Constanta.
Kreatívny stredopoliar strávil po dve sezóny v dvoch najväčších španielskych kluboch. Real Madrid zaplatil Steaue Bukurešť 4,3 milióna eur, aby ho získal po tom, čo zažiaril za Rumunsko na majstrovstvách sveta 1990.
Hagi okamžite vyhral španielsky Superpohár a počas svojho dvojročného pôsobenia strelil za Los Blancos niekoľko krásnych gólov vrátane 40-metrového lobu proti Osasune. Nakoniec nenaplnil očakávania a bol predaný do Brescie. Taliansky tím s ním ako hlavnou hviezdou zostúpil do Serie B, ale okamžite sa vrátil medzi elitu.
Po účasti na majstrovstvách sveta v roku 1994 sa opäť ozvala La Liga. Tentoraz Hagiho zlákala Barcelona. Vyhral s ňou Superpohár, ale pod vedením Johana Cruijffa, ktorý pred ním uprednostňoval Romária alebo Christa Stoičkova, nedostával v zostave toľko priestoru.
Hagi sa presťahoval do Turecka, kde hral za Galatasaray a vo svojich tridsiatich rokoch zažil najlepšie momenty kariéry. V roku 2000 vyhral ligu, pohár, Pohár UEFA a Superpohár UEFA. To všetko vo veku 35 rokov. V Istanbule sa stal skutočným kráľom.
Javier Saviola
Útly útočník, ktorý sa v roku 2004 stal najmladším hráčom na slávnom Pelého zozname 125 najlepších futbalistov, začal a ukončil svoju kariéru v argentínskom klube River Plate. Je ikonou Benficy, skvelé roky zažil v Olympiakose a Monaku. Futbaloví fanúšikovia si ho najviac pamätajú z pôsobenia v Španielsku, kde je teraz trénerom barcelonského tímu do 19 rokov.
Rodák z Buenos Aires prestúpil do Barcelony z River Plate v roku 2001. Vo svojej prvej sezóne strelil 17 gólov. Bol to jeho najlepší rok na Camp Nou. V rokoch 2004 až 2006 bol dokonca nadbytočný - bol zapožičaný do Monaka a potom do Sevilly. Po poslednej sezóne, v ktorej strelil päť gólov a väčšinou zaskakoval za zraneného Samuela Eto'a, mu vypršala zmluva.
Čo nasledovalo? Podpis zmluvy s Realom Madrid. Počas dvoch ročníkov na Santiago Bernabeu odohral len 17 ligových stretnutí. Nepresadil sa v konkurencii Raúla Gonzáleza, Ruuda van Nistelrooya, Gonzala Higuaína či Klaasa-Jana Huntelaara. Následne slávil úspechy v Benfice Lisabon, aby v roku 2015 ukončil kariéru v River Plate.
Samuel Eto'o
Predtým, ako získal treble s Interom a hral v Anglicku, Taliansku, Rusku, Turecku a Katare, bol súčasný prezident Kamerunskej futbalovej asociácie superhviezdou Barcelony spolu s mladým Lionelom Messim a Ronaldinhom. Určite si pamätáte, že hral v červeno-modrom drese, ale viete aj to, že to bol najväčší rival Barcelony, ktorý priviedol útočníka na Pyrenejský polostrov?
Eto'o sa pripojil k akadémii Realu vo veku 16 rokov, hral väčšinou za rezervu a trikrát zamieril na hosťovanie. Najviac zaujal na Malorke, v roku 2000 sa tam presťahoval natrvalo. Po štyroch rokoch a 54 ligových góloch odišiel ako najlepší ligový strelec v histórii do talentom nabitej Barcelony.
Spolu s Messim a Ronaldinhom získal osem trofejí (vrátane dvoch za víťazstvá v Lige majstrov) a strelil 130 gólov v 199 zápasoch. Fanúšikovia Bieleho baletu môžu byť nahnevaní, že ich klub nechal plodného útočníka odísť tak skoro.
Luis Enrique
Podobne ako Eto'o, aj súčasný tréner španielskej reprezentácie sa fanúšikom zapísal do pamäti počas svojho pôsobenia v Barcelone, a to ako hráč aj ako tréner. Je ľahké zabudnúť, že hral aj za Real.
Po tom, čo zaujal v Gijóne, prestúpil v roku 1991 do Madridu, kde strávil päť sezón. V 213 dueloch strelil 18 gólov. Hoci na Santiago Bernabeu pôsobil dlho, všestranný záložník tam nebol príliš šťastný a v roku 1996 nechal vypršať svoju zmluvu. K tomu dodal, že "fanúšikovia ho málokedy oceňovali a na roky strávené v Reale nemá dobré spomienky".
Akoby priaznivcov dostatočne nenaštval, neskôr podpísal zmluvu s Barcelonou, ktorá bola neľútostným rivalom a proti ktorej rok predtým skóroval pri víťazstve 5:0. Fanúšikovia Barcy ho nevítali s otvorenou náručou, ako sa to málokedy stáva v prípade hráča, ktorý prestúpi priamo od veľkého nepriateľa, ale dokázal si ich pomerne rýchlo získať.
Nakoniec zostal v klube osem rokov, dvakrát vyhral LaLigu a bol dokonca kapitánom, než po poslednom ročníku, ktorú poznačili zranenia, ukončil kariéru. Neskôr sa vrátil do Barcelony ako tréner a doviedol ju k deviatim trofejám vrátane triumfu v Lige majstrov v sezóne 2014/15.
Michael Laudrup
Bývalý tréner Bröndby a Swansea je jedným z najlepších dánskych hráčov, ktorý dosiahol veľké úspechy v najväčších európskych kluboch. Do Barcelony prišiel v roku 1989 z Juventusu a stal sa neoddeliteľnou súčasťou "tímu snov", ktorý trénoval jedinečný Johan Cruijff.
Ronald Koeman, Pep Guardiola, José Mari Bakero a Christo Stoičkov boli tiež súčasťou tímu a po Laudrupových prihrávkach strelili mnoho gólov. V rokoch 1991 až 1994 Blaugranas štyrikrát za sebou vyhrali La Ligu a v roku 1992 získali i Európsky pohár.
Keď Barcelona podpísala ďalšiu zahraničnú hviezdu Romária, hráči bez španielskych pasov museli v tíme rotovať. Laudrup sa stal tým, kto musel z kola von. Fanúšikovia aj spoluhráči ho prosili, aby zostal, ale on sa rozhodol, že jeho čas na Camp Nou vypršal, a prestúpil k úhlavnému rivalovi Realu Madrid. Podľa mnohých urobil tento kontroverzný krok, aby sa pomstil Cruijffovi, s ktorým sa pohádal.
Na Bernabeu strávil len dva roky, ale opäť vyhral ligu (stal sa jediným hráčom, ktorý vyhral La Ligu päťkrát za sebou v dvoch rôznych kluboch). V roku 2002 ho denník Marca dokonca vyhlásil za 12. najlepšieho hráča Realu všetkých čias. Predtým, ako v roku 1996 odišiel do japonského Visselu Kobe a nakoniec ukončil kariéru v Ajaxe, zanechal viac než pôsobivé dedičstvo v dvoch najväčších španielskych kluboch.
Luís Figo
Ústredná postava azda najkontroverznejšieho prestupu v histórii futbalu sa nedávno dočkala vlastného dokumentárneho filmu na Netflixe. Po tom, čo šikovný Portugalčan urobil dojem v Sportingu, podpísal v roku 1995 zmluvu s Barcelonou. Strávil tam päť rokov, dvakrát vyhral La Ligu a stal sa miláčikom fanúšikov... Než sa jedného dňa stane v ich očiach najväčším zradcom.
Napriek tomu, že neustále popieral fámy o prestupe na San Bernabeu, v roku 2000 skutočne prestúpil do Realu Madrid za viac ako 60 miliónov eur. V tom roku získal Zlatú loptu ako hráč Realu, aj keď mu bola udelená za úspechy s jeho úhlavným nepriateľom.
Stal sa tvárou rivality. Fanúšikovia Barcy naňho bučali zakaždým, keď sa v El Clásicu dotkol lopty, a bol terčom naozaj všetkého, čo naňho mohli hodiť. Na prasaciu hlavu si pamätáte?
"Luís si to nezaslúžil. Barcelone dal všetko. Ešte pred stretnutím sa v médiách písalo, že sa vrátil ako zradca. Nie, vracia sa Luís Figo, jeden z vašich najlepších hráčov. Keď naňho takto reagovali v jeho prvom zápase na Camp Nou v drese Realu, bolelo ho to, bolo to vidieť."
"Sklopil hlavu a povedal si: "Sakra, veď som tu bol ešte minulú sezónu...". Ale pomyslel som si: Musíte mať odvahu sa sem vôbec vrátiť," spomína spoluhráč Iván Campo v knihe Strach a hnus v La Lige, ktorú o rivalite Realu a Barcelony napísal renomovaný novinár Sid Lowe. Figo strávil na Santiago Bernabeu päť rokov, vyhral dva ligové tituly a raz Ligu majstrov, potom prestúpil do Interu Miláno, kde získal ďalšie štyri tituly.
Ronaldo
Musíte byť naozaj výnimočný hráč, keď ste hrali za Barcelonu aj Real a fanúšikovia oboch klubov vás stále milujú. Ronaldo bol výnimočný. Kto by nezbožňoval O Fenomena, ktorý ničil obrany hoci len s jedným zdravým kolenom?
Brazílčan, ktorý je v súčasnosti majiteľom španielskeho Realu Valladolid, prestúpil do Barcelony v roku 1996 z PSV Eindhoven za vtedy rekordných 15 miliónov eur. Napriek tvrdeniam, že podpísal osemročnú zmluvu, strávil na Camp Nou len jednu sezónu a v 49 dueloch strelil 47 gólov - mnohé z nich do odkrytej bránky po obídení bezmocného brankára). Po roku odišiel do Interu (v ďalšom rekordnom prestupe, tentoraz za 27 miliónov), kde získal svoju prvú Zlatú loptu, ale začal mať aj problémy so zraneniami.
V roku 2002 prišiel do Realu ako posledný zo slávnych Galácticos, kde hral po boku Zidana, Beckhama či Figa. Zranenia ho veľmi limitovali, ale aj tak dokázal streliť 104 gólov v 177 zápasoch a zaujal mnohými ikonickými akciami. Keď hetrikom vyradil Manchester United z Ligy majstrov, fanúšikovia Realu aj United mu tlieskali v stoji. S Realom vyhral dvakrát La Ligu, potom išiel do AC Miláno a nakoniec ukončil kariéru v brazílskom Corinthians.