Vegas - Carolina 0:3
/stav série 2:4, Carolina získala Stanley Cup/
Vstup do stretnutia mali lepší hostia, ktorí nepúšťali súpera do šancí a v 4. minúte sa presnou strelou zľava presadil Taylor Hall, bol to pre neho už devätnásty bod v play-off. Počas ďalšieho priebehu žiarili obaja brankári. Hart síce v snahe o rozohrávku za bránkou chyboval, ale stihol sa vrátiť a zastavil takmer istý gól Ehlersa.
Vo svätyni hostí dostal štvrtý raz po sebe šancu Bussi. Najskôr z čiary vytiahol bejzbalové zakončenie Dorofejeva. O niekoľko chvíľ neskôr takmer ležiac zastavil pokus Stonea zblízka a pred prvou sirénou ramenom vytesnil ranu od Barbaševa. V druhej časti zvýšil náskok Jackson Blake, ktorý zaznamenal 20. bod vo vyraďovačke.
Na opačnej strane bol prakticky neviditeľný najproduktívnejší muž play-off Mitchell Marner. Poslednú šancu zachrániť sezónu mal v 51. minúte ďalší elitný útočník Eichel, ktorý však pred odkrytou bránkou mieril iba do brvna. Nevyužitá šanca znamenala definitívny koniec nádejam zverencov trénera Johna Tortorellu.
Brandon Bussi pokračoval vo výbornom výkone a odmenou mu bolo čisté konto, keďže za jeho chrbát neprešiel ani jeden z 22 pokusov nevadského celku. Konečnú podobu rozhodujúcemu finále nakoniec dal do prázdnej bránky Nikolai Ehlers.
Carolina tretiu účasť vo finále pretavila na druhý úspech, zatiaľ čo Vegas boli v poslednej sérii rovnako tretíkrát, ale v druhom prípade padli. Zo súčasného tímu Hurricanes mali Stanley Cup na konte iba Jordan Staal, ten v roku 2009 uspel s Pittsburghom a William Carrier, ktorý sa v sezóne 2022/23 tešil práve ako člen Vegas.
Rod Brind'Amour sa stal siedmym mužom histórie, ktorý vyhral Stanley Cup s rovnakým tímom ako hráč aj tréner. V sezóne 2005/06 ako kapitán doviedol Hurricanes k historicky prvému úspechu a teraz stál na striedačke pri druhom víťazstve.
Naposledy to dokázal Toe Blake s Montrealom, ten sa ako hráč tešil v rokoch 1994 aj 1946, pričom v pozícii trénera uspel v 1956, 1957, 1958, 1959, 1960, 1965, 1966 a 1968.
Do tejto skupiny patria tiež Frank Boucher (NY Rangers; hráč: 1928,1933/tréner: 1940), Lester Patrick (NY Rangers; 1928/1933), Hap Day (Toronto; 1932/1942, 1945, 1947, 1948, 1949), Joe Primeau (Toronto; 1932/1951) a Cooney Weiland (Boston; 1929/1941).
Mužstvo z Raleigh na ceste do finále play-off doslova preletelo a predvádzalo dominantný hokej. Po dvoch triumfoch na nulu v sériách s Ottawou Senators a Philadelphiou Flyers nekládol výraznejší odpor ani Montreal Canadiens v kádri so slovenským útočníkom Jurajom Slafkovským, ktorý podľahol Caroline 1:4 na zápasy.
Finálová séria už bola tesnejšia, oba tímy si striedali víťazstvá. Vegas najskôr bralo prvý bod na ľade Caroliny, ktorá si vzala požičané späť v treťom súboji na ľade súpera a po domácich dvojzápasoch bol stav série vyrovnaný 2:2. Piaty duel zvládli lepšie hráči čerstvého šampióna NHL po výsledku 4:2 a priblížili sa k zisku Stanleyho pohára.
Hurricanes ťahali vo vyraďovačke okrem spomínaného Blakea aj Hall, Ehlers, Stankoven či v defenzíve vynikajúci Slavin. Honor muža najdôležitejšej série v sezóne patril kapitánovi Jordanovi Staalovi. Tridsaťsedemročný center sa dočkal Stanley Cupu po 17 rokoch.
Prvýkrát v kariére získal trofej v roku 2009 ako hráč Pittsburghu Penguins. Staal skóroval vo finálovej sérii šesťkrát a strelecky sa nepresadil iba v záverečnom šiestom vystúpení. V prvých piatich finálových dueloch mal bilanciu 6+1, celkovo v play off nazbieral 12 bodov (8+4).
Staal zároveň získal prestížnu Conn Smythe Tropy pre najužitočnejšieho hráča play-off NHL. Do histórie sa zapísal aj tým, že toto prestížne ocenenie získal ako najstarší v histórii, keďže od septembra má 37 rokov. Eric Robinson sa z triumfu tešil v deň svojich narodenín, keď dvíhal pohár nad hlavu, tak mal 31 rokov.
Počet titulov v NHL (iba aktívne tímy):
24 - Montreal Canadiens
13 - Toronto Maple Leafs
11 - Detroit Red Wings
6 - Boston Bruins, Chicago Blackhawks
5 - Edmonton Oilers, Pittsburgh Penguins
4 - New York Islanders, New York Rangers
3 - New Jersey Devils, Tampa Bay Lightning, Colorado Avalanche
2 - Los Angeles Kings, Philadelphia Flyers, Florida Panthers, Carolina Hurricanes
1 - Calgary Flames, Dallas Stars, Anaheim Ducks, St. Louis Blues, Washington Capitals, Vegas Golden Knights
Prehľad víťazov Stanleyho pohára:
2026 Carolina Hurricanes
2025 Florida Panthers
2024 Florida Panthers
2023 Vegas Golden Knights
2022 Colorado Avalanche
2021 Tampa Bay Lightning (Erik Černák)
2020 Tampa Bay Lightning (Erik Černák)
2019 St. Louis Blues
2018 Washington Capitals
2017 Pittsburgh Penguins
2016 Pittsburgh Penguins
2015 Chicago Blackhawks (Marián Hossa)
2014 Los Angeles Kings (Marián Gáborík)
2013 Chicago Blackhawks (Marián Hossa, Michal Handzuš)
2012 Los Angeles Kings
2011 Boston Bruins (Zdeno Chára)
2010 Chicago Blackhawks (Marián Hossa, Tomáš Kopecký)
2009 Pittsburgh Penguins (Miroslav Šatan)
2008 Detroit Red Wings (Tomáš Kopecký)
2007 Anaheim Ducks
2006 Carolina Hurricanes
2005 výluka
2004 Tampa Bay Lightning (Martin Cibák)
2003 New Jersey Devils (Jiří Bicek)
2002 Detroit Red Wings
2001 Colorado Avalanche
2000 New Jersey Devils
1999 Dallas Stars
1998 Detroit Red Wings
1997 Detroit Red Wings
1996 Colorado Avalanche
1995 New Jersey Devils
1994 New York Rangers
1993 Montreal Canadiens
1992 Pittsburgh Penguins
1991 Pittsburgh Penguins
1990 Edmonton Oilers
1989 Calgary Flames
1988 Edmonton Oilers
1987 Edmonton Oilers
1986 Montreal Canadiens
1985 Edmonton Oilers
1984 Edmonton Oilers
1983 New York Islanders
1982 New York Islanders
1981 New York Islanders
1980 New York Islanders
1979 Montreal Canadiens
1978 Montreal Canadiens
1977 Montreal Canadiens
1976 Montreal Canadiens
1975 Philadelphia Flyers
1974 Philadelphia Flyers
1973 Montreal Canadiens
1972 Boston Bruins
1971 Montreal Canadiens
1970 Boston Bruins
1969 Montreal Canadiens
1968 Montreal Canadiens
1967 Toronto Maple Leafs
1966 Montreal Canadiens
1965 Montreal Canadiens
1964 Toronto Maple Leafs
1963 Toronto Maple Leafs
1962 Toronto Maple Leafs
1961 Chicago Black Hawks (Stan Mikita)
1960 Montreal Canadiens
1959 Montreal Canadiens
1958 Montreal Canadiens
1957 Montreal Canadiens
1956 Montreal Canadiens
1955 Detroit Red Wings
1954 Detroit Red Wings
1953 Montreal Canadiens
1952 Detroit Red Wings
1951 Toronto Maple Leafs
1950 Detroit Red Wings
1949 Toronto Maple Leafs
1948 Toronto Maple Leafs
1947 Toronto Maple Leafs
1946 Montreal Canadiens
1945 Toronto Maple Leafs
1944 Montreal Canadiens
1943 Detroit Red Wings
1942 Toronto Maple Leafs
1941 Boston Bruins
1940 New York Rangers
1939 Boston Bruins
1938 Chicago Black Hawks
1937 Detroit Red Wings
1936 Detroit Red Wings
1935 Montreal Maroons
1934 Chicago Black Hawks
1933 New York Rangers
1932 Toronto Maple Leafs
1931 Montreal Canadiens
1930 Montreal Canadiens
1929 Boston Bruins
1928 New York Rangers
1927 Ottawa Senators
1926 Montreal Maroons
1925 Victoria Cougars
1924 Montreal Canadiens
1923 Ottawa Senators
1922 Toronto St. Pats
1921 Ottawa Senators
1920 Ottawa Senators
1919 bez víťaza
1918 Toronto Arenas
1917 Seattle Metropolitans
1916 Montreal Canadiens
1915 Vancouver Millionaires
1914 Toronto Blueshirts
1913 Quebec Bulldogs
1912 Quebec Bulldogs
1911 Ottawa Senators
1910 Montreal Wanderers
1909 Ottawa Senators
1908 Montreal Wanderers
1907 Montreal Wanderers
1906 Montreal Wanderers
1905 Ottawa Silver Seven
1904 Ottawa Silver Seven
1903 Ottawa Silver Seven
1902 Montreal A. A. A.
1901 Winnipeg Victorias
1900 Montreal Shamrocks
1899 Montreal Shamrocks
1898 Montreal Victorias
1897 Montreal Victorias
1896 Montreal Victorias
1895 Montreal Victorias
1894 Montreal A. A. A.
1893 Montreal A. A. A.