Každým dňom sa únava zvyšuje a pravidelné 45-minútové striedania idú dokola. Tím Leony Láskovej si už zvykol na náročný program letných turnajov. Minulý rok to bola tvrdá práca v tropických horúčavách, tento rok je počasie k zberačom loptičiek milosrdnejšie.
"Ale aj tak už cítiť únavu. Dnes som videla, že pár ľudí medzi jednotlivými výmenami možno aj zaspalo," hovorí trénerka mládeže tenisovej Sparty.
Pravidlá WTA sú nastavené jasne. Na každom kurte sú dve skupiny zberačov, z ktorých každá pozostáva zo šiestich detí, teda spolu tucet. A keďže sa hrá na troch kurtoch, jednoduchou matematikou sa dostanete na číslo 36. Musia však existovať náhradníci.
"Na tento turnaj potrebujete asi 40 zberačov. Samozrejme, pre všetkých je to možnosť zarobiť si na prázdniny. Bonusom je, že uvidia hráčov svetovej úrovne. Ale úprimne povedané, je to dosť náročná práca," zdôrazňuje vedúca skupiny starších detí, ktorým sa v zahraničí hovorí ballkids.
Zavarené krokomery
Zraz sa zvyčajne koná okolo desiatej hodiny dopoludnia, končí sa po deviatej večer. Keď si zapnete krokomer, nebudete sa stačiť čudovať. "Včera bol krátky deň, pršalo, mali sme za sebou len dva zápasy a ja som mala 12-tisíc krokov," hovorí Adéla Kasa, 18-ročná členka tímu. Štandardný deň teda býva okolo dvadsaťtisíc krokov, z toho solídna časť v tempe a šprinte. Turnaj trvá deväť dní aj s kvalifikáciou. Tí vytrvalejší počas neho ľahko nabehajú aj viac ako sto kilometrov.
Zatiaľ čo medzi striedaniami odpočívajú v tmavých stanoch, hrajú karty a mnohí sú na mobiloch, na kurte je to o veľkej koncentrácii. Nie je to len o behaní a hádzaní, ale aj o špeciálnych požiadavkách hráčok. Francúzka Alizé Cornetová napríklad žiada loptičky len z ľavej strany, a keď na kurt prídu neznalí, chvíľu trvá, kým si všetko sadne.
Partia si musí dávať pozor na odskakujúce zatúlané loptičky alebo sa v prípade potreby vyhýbať tvrdým podaniam. Pravidlom je najprv sa lopte vyhnúť, nechať ju spadnúť na zem a potom ju chytiť. Hoci treba povedať, že ženský tenis je aj pre zberača oveľa príjemnejší ako mužský, plný delových podaní. Na sieti je veľký tlak na rýchlosť.
"Ak niekto beží na sieti pomaly, nevyzerá to dobre," hovorí Adéla Kasa. "Problémom sú osy, ktoré útočia aj počas výmen a človek by sa, samozrejme, nemal hýbať. Niektorí z nás ich mali v rukáve. Takže sa viac bojíme ôs ako lopty."
Dnes už ako brigáda
Kým v minulosti deti zbierali zadarmo alebo dokonca len za stovku (v českých korunách), pravidlá sa zmenili a s nimi aj odmeny.
"Inak by sme to dnes ani nenaplnili. Turnaj WTA má tiež prísnejšie pravidlá, ktoré si vyžadujú starších zberačov, aby si to zachovalo úroveň. Takže máme zberačku, ktorá má 22 rokov, ale sú tam aj dve osemročné deti, jeden z nich je Benjamín Bouzek, Maruškin brat," hovorí Leona Lásková.
Nikto sa nesťažuje. "Som tu už štvrtýkrát. Je to prázdninová práca, ale robím ju aj kvôli ľuďom, s ktorými som tu, máme podobné záujmy. Ja vstávam ráno o deviatej a domov sa dostanem večer, ale veľa ľudí cestuje zďaleka, takže si určite privstanú," vysvetľuje Adéla Kasa.
Tím sparťanských ballkids si v posledných rokoch zachováva podobné zloženie, ale každý rok pribudne niekoľko nováčikov.
"Musia to byť tenisti. Ak nerozumejú pravidlám, je to problém. Na začiatku, samozrejme, vyzerajú všetci hrozne, ale počas kvalifikácie sa to dolaďuje. Každý chce byť najmä na centrálnom kurte, preto sa snažíme ľudí rotovať," vysvetľuje Leona Lásková a dodáva, že na konci turnaja zostávajú len tí najlepší a najskúsenejší.
"Nenazývajte túto partiu podávačmi loptičiek. Neviem, kde sa toto označenie vzalo. Vždy to boli a sú zberači loptičiek," zdôrazňuje líderka ballkids.