Čo sa vám počas pretekov preháňa hlavou, keď ste na trati toľko hodín sám?
"Toľko sa toho v pretekoch deje! Teda, je tu toľko premenných, najmä, keď ste lídrom tímu a premýšľate o tom, ako čo najlepšie využiť ľudí okolo seba. Takže, Tour de France, ktorú som vyhral, je to takmer ako keby ste neustále rozmýšľali... riadite seba, svoje dopĺňanie energie, stratégie, svojich súperov, premýšľate o tom, ako skutočne vyhrať preteky. Ale myslíte aj na všetkých svojich tímových kolegov, ako ich čo najlepšie využiť a ako ich motivovať, ako ich čo najlepšie využiť, aby si veci sadli. Je to vždy pomerne dynamické prostredie, ktoré sa veľmi rýchlo mení aj s akoukoľvek nešťastnou náhodou, ktorá sa môže na tejto ceste vyskytnúť, počasie, ktoré sa môže zmeniť, alebo aj prekvapivé kroky vašich súperov. Takže, keď pretekáte, nemáte čas sa nudiť, to je isté. Deje sa toho veľa a nakoniec máte vždy niekoho, koho počúvate v uchu. Takže komunikujete taktiež s autom. Tam sa toho veľa deje, keď sme v horách."
Teraz ste v Českej republike, zúčastňujete sa pretekov, ktoré organizuje váš priateľ a bývalý kolega Leo König. Ako si to užívate?
"Som nesmierne šťastný, že som späť v Českej republike. Som tu druhýkrát. Minulý rok som tu bol len pár dní počas zimy v Prahe. A určite som sa chcel vrátiť, keď bude trochu teplejšie a zažiť trochu viac z tejto krajiny. Takže, som veľmi rád, že som tu a že sa môžem zúčastniť tejto českej Tour."
Prekvapilo vás, keď ste zistili, že Česká republika je krajinou, ktorá veľmi miluje cyklistiku?
"Áno, keď myslíte na cyklistické krajiny, myslíte na krajiny ako Taliansko, Španielsko, Francúzsko. Takže, prísť sem do Českej republiky a mať možnosť stretnúť sa s toľkými fanúšikmi a vidieť, ako sú ľudia nadšení pre cyklistiku, bolo to pre mňa celkom prekvapenie. Takže, áno, som úplne šťastný, že som tu a mám možnosť stretnúť sa s niektorými z mojich českých fanúšikov."
V roku 2019, ste utrpeli vážne zranenie, keď ste narazili s bicyklom do steny. Aké náročné bolo pre vás vrátiť sa na bicykel?
"Vaše telo, kosti sa musia zahojiť. Nemôžete urobiť nič, aby ste urýchlili hojenie kostí. Musíte byť len trpezliví. Takže to bolo dosť frustrujúce, myslím z pohľadu športovca, pretože som chcel trénovať tvrdšie, Chcel som urobiť viac, ale už som takmer nič nemohol robiť, pokiaľ ide o návrat na konkurencieschopnú úroveň. Telo jednoducho potrebovalo čas na uzdravenie."
Minulý rok ste skončili tretí v jednej z etáp Tour de France. Dokázali ste tým, že ste stále schopný dosiahnuť veľký výsledok?
"Myslím, že minulý rok bol pre mňa určite naozaj veľkým krokom, dostať sa na Tour de France a skončiť tretí v pravdepodobne kráľovskej etape pretekov s cieľom na Alpe d'Huez. To bola veľká vzpruha pre moje sebavedomie a v podstate mi to ukázalo, že som na správnej ceste k návratu na dobrú úroveň pretekania. Bohužiaľ, príprava na Tour de France tento rok nemala rovnaký priebeh.Ale napriek tomu som rád, že tu môžem pretekať, stále som šťastný, že môžem robiť to, čo ma baví, čo je pretekanie na mojom bicykli a všetko, čo s tým súvisí. Takže aj keď som tento rok na Tour nejazdil, stále som rád, že som tu a pretekám a už sa teším na ďalšiu sezónu a na to, ako bude vyzerať."
Mimochodom, s akým predstihom ste sa dozvedeli, že vás tím nenominoval na tohtoročnú Tour de France?
"Dozvedel som sa to iba týždeň predtým."
To muselo byť ťažké spracovať, však?
"Áno, bolo to ťažké. Cítil som sa, akoby som bol pripravený, mal som pocit, že som tvrdo pracoval. Takže áno, bolo to pre mňa veľké sklamanie. Ale taký je život, taký je šport. A myslím si, že ako športovec, sa s tým musíte jednoducho vyrovnať a sústrediť sa na niečo ďalšie a pokračovať v práci správnym smerom."
Čo si myslíte o víťazovi posledných dvoch ročníkov Tour de France, Jonasovi Vingegaardovi? Dokáže sa vám vyrovnať a vyhrať Tour dokonca štyrikrát?
"Ak bude pokračovať tak, ako tento rok, nevidím nič, čo by ho zastavilo. Chcem povedať, že tento rok počas celých pretekov nešliapol vedľa. Takže mimoriadne pôsobivá jazda z jeho strany. Myslím, že to, čo bolo najpôsobivejšie, čo dokázal v horách, bolo úžasné, ale aj to, čo dokázal v časovke, bolo jednoducho veľkolepé. Myslím tým poraziť iných špecialistov na časovku a chlapcov, ktorí sú naozaj silní v časovke, ako napr. van Aert, o minúty, to bol celkom dobrý výkon."
Pred desiatimi rokmi ste vyhrali svoju prvú Tour de France. Ako sa odvtedy zmenila cyklistika?
"Myslím si, že cyklistika sa stala oveľa viac orientovaná na dáta, oveľa viac sa v nej počíta. Myslím, že úroveň... Aj spôsob, akým ľudia trénujú, sa stal oveľa štruktúrovanejším. Vo všeobecnosti je úroveň vyššia. Ale nie som si veľmi istý úrovňou najlepších, či sa ich úroveň zvýšila, alebo či sa zvýšila všeobecná úroveň tohto športu, to znamená, že viac ľudí je schopných dosiahnuť dobré výsledky."
Pogačar aj Vingegaard, ktorí sú v súčasnosti považovaní za najlepších cyklistov, začali získavať úspechy vo veľmi mladom veku. Je to zmena, že cyklisti dozrievajú skôr?
"Myslím si, že je to do veľkej miery spôsobené množstvom dostupných údajov. Roky, v ktorých som vyhrával, 2013, 2014, 2015, sa už veľa z týchto údajov zbieralo či už odo mňa, alebo ďalších cyklistov, tieto údaje boli poskytnuté trénerom a trénerom, ktorí pracovali s mladšou generáciou. Vtedy umožňovali jazdcom vo veku 15, 16 rokov trénovať takmer ako víťaz Tour de France. A preto teraz vidíme, že chlapci sa stávajú profesionálmi vo veku 19, 20 rokov, a už majú základy a schopnosti, aby mohli vyhrať Tour de France, keď sa stávajú dvadsiatnikmi. Vzhľadom na to teraz viem, keď som sa vo veku 24 rokov stal profesionálom, trvalo mi dobré štyri alebo päť rokov, kým som bol pripravený a mohol byť úspešný. Dnes chlapci získavajú všetko potrebné oveľa skôr, už vo veku 15, 16 rokov. Takže keď majú okolo 20 rokov, sú pripravení."
Snažíte sa byť vzorom, možno dokonca mentorom pre svojich mladých kolegov?
"Určite, dúfam v to najmä na všetkých tréningových kempoch, ktoré absolvujeme spolu s mladšími chalanmi, verím, že môžem byť v tomto zmysle pre tím prínosom. Veľa som prežil, vyhral najväčšie preteky na svete, takže sa môžem podeliť o to, čo som sa naučil, o chybách, ktoré som na tejto ceste urobil. Ale väčšina mladých chlapcov v našom tíme sú naozaj, naozaj šikovní a zdá sa, že už majú veľa odpovedí. Takže môžem pomôcť len tam, kde sa dá. A čo sa týka toho zvyšku, myslím, že si to musia zažiť sami."
Často ste hovorili, že snívate o piatom víťazstve na Tour de France. Je tento sen pre vás stále živý?
"Pre mňa stále existuje, niekde vzadu v mojej mysli. Myslím, že je to realistické. Viem, že to bude nesmierne ťažké dosiahnuť popri konkurencii mladých dnešnej generácie. Ale áno, ten sen mám a nikdy sa ho nevzdám, kým nepôjdem do dôchodku, stále ho budem mať v hlave akýsi oheň, ktorý ma poháňa ďalej."
A nakoniec posledná otázka. Neviem, či je to pre vás ťažká alebo ľahká otázka. Čo máte na cyklistike najradšej?
"Jedna vec, ktorú na cyklistike milujem? Je to jednoducho pocit slobody. Nič sa tomu nevyrovná. Keď si sadnete na bicykel, a dostanete sa do prírody uprostred ničoho a máte pocit slobody, je to terapia. A to je to, čo ma bude vždy privádzať späť k bicyklu. Aj po skončení mojej kariéry, práve to ma vždy udrží na bicykli."
Chris, ešte raz ďakujem za váš čas a za rozhovor. Bolo mi naozaj potešením stretnúť sa s vami. Ďakujem.
"Cením si to. Ďakujem."