Približne 30 000 priaznivcov podporovalo svoj tím v sevillskej aréne La Cartuja a ďalšie desaťtisíce bolo vidieť v červeno-bielych dresoch v uliciach juhošpanielskeho mesta. Vypredané však bolo aj na severe - na domácom štadióne San Mamés v Bilbau. Tam si zápas na veľkých obrazovkách prišlo pozrieť viac ako 50 000 nadšených fanúšikov. Sobotňajší večer sa niesol v znamení eufórie. Athletic v napínavom penaltovom rozstrele porazil Malorku 2:1 a dosiahol víťazstvo, na ktoré kedysi veľmi úspešný klub čakal štyri desaťročia.

Domáci hrdina Iñaki Williams (29) spadol na zem, keď dobre kopnutá penalta Alexa Berenguera skončila v sieti za chrbtom slovenského brankára Dominika Greifa. Bol to práve on, kto počas stretnutia striedal Iñakiho a zavŕšil jeden úžasný príbeh.

V správnom čase na správnom mieste

Približne pred tromi desaťročiami sa Félix Williams a Maria Martinezová, rodičia Iñakiho Williamsa, vydali na cestu za lepším životom. Hnaní ambíciami a túžbou po lepšom živote urobili odvážne rozhodnutie opustiť Ghanu a vydať sa do neznáma. Ich cieľom sa stalo Španielsko.

Nebola to pohodlná cesta. Až neskôr, keď mal Iñaki 18 rokov, jeho matka prezradila, že sa nevydali na cestu loďou, ale vybrali sa cez Saharu. Takmer bez jedla a vody, v sprievode nákladného auta, sa im podarilo dostať do Ceuty v Maroku, kde preliezli plot do Melilly, španielskej severoafrickej enklávy. Obaja boli zatknutí a hrozila im deportácia. Keď sa však zbavili svojich ghanských dokladov a presvedčili úradníkov, že pochádzajú z Libérie, zmietanej vojnou a žiadajú o politický azyl, bol im povolený vstup do Španielska.

Maria vtedy ešte netušila, že čaká Iñakiho. Ale len niekoľko mesiacov po tom, ako sa usadila v Bilbau, porodila chlapca. Neskôr prezradila, že keby vedela, že je tehotná, na cestu by sa nevydala. Iñaki sa už narodil v Bilbau, aby sa mohol stať hráčom miestneho klubu.

Od roku 1912 platí v španielskom futbalovom klube nepísané pravidlo, že červeno-biely dres môžu obliekať len hráči, ktorí sa narodili v Baskicku alebo tí, ktorí sa naučili futbalové zručnosti v niektorom baskickom klube.

Osud to tak zrejme chcel, ale Iñaki bol pripravený dať do jeho naplnenia všetko. Sníval o tom, že bude finančne podporovať svojich rodičov. Po rokoch sa mu to podarilo. Jeho otec už nemusel pracovať dlho do noci v Londýne ako čistič stolov v potravinárskych halách či ako ochrankár. Jeho matka nemusí pracovať vo viacerých zamestnaniach. Rodina je opäť spolu v Španielsku a bola pri tom, keď Iñaki a jeho mladší brat Nico pomohli Athleticu zdvihnúť nad hlavu trofej Copa del Rey.

Pred sobotňajším finále Williams pre Mundo Deportivo povedal: "Vždy hovorím, že moji rodičia pre nás urobili strašne veľa. Všetkým, čo robíme, sa im chceme odvďačiť za to, čo pre nás urobili. Dúfam, že sa nám podarí vyhrať trofej nielen pre nich, ale aj pre súčasnú generáciu fanúšikov, ktorí ešte nikdy nevideli trofej."

Pre Iñakiho bol triumf vo finále Copa del Rey vyvrcholením cesty, ktorú začal pred viac ako 20 rokmi. Vtedy ako deväťročný chlapec s veľkými očami prvýkrát vstúpil do mládežníckych radov klubu. Vďaka svojmu odhodlaniu a talentu sa dokázal rýchlo presadiť a poctivejšou prácou si vydláždil cestu cez renomovanú klubovú akadémiu až do A tímu.

Hetriky ako pozvánka

Williams na seba začal upozorňovať už v roku 2014, keď počas prvých mesiacov pôsobenia v rezervnom tíme zaznamenal tri hetriky. Po sérii pôsobivých výkonov nebolo možné mladého útočníka ignorovať. Tréner Ernesto Valverde ocenil jeho pôsobivý vstup medzi dospelých a pozval ho trénovať s prvým tímom. "Neviem kedy, ale som si istý, že jedného dňa bude hrať za Athletic," povedal, keď Iñakiho prvýkrát videl hrať.

O týždeň neskôr už táto príležitosť prišla. Čerstvo 20-ročný Iñaki bol povolaný do A-tímu pre zranenie klubovej ikony a kanoniera Aritza Aduriza. Musel si však počkať dva mesiace, kým prvýkrát skóroval - bolo to v Európskej lige proti Turínu.

Tento gól bol pre baskický klub historický. Williams sa stal vôbec prvým hráčom čiernej pleti, ktorý skóroval za Athletic.

Odvtedy sa Iñaki zapísal do rekordných štatistík klubu viacerými spôsobmi. Skutočne pozoruhodným počinom je, keď hral v 251 ligových zápasoch v rade, čo je séria trvajúca viac ako šesť rokov. Počas 10 sezón strelil 97 gólov vo všetkých súťažiach.

Najsledovanejší let

Iñaki Williams síce nie je typický Bask, ale počas dospievania získal základnú baskickú vlastnosť - lojalitu. Napriek všetkým oceneniam, ktoré získal, jeho skutočná úloha v klube ďaleko presahuje akékoľvek štatistiky. Athleticu je natoľko oddaný, že v priebehu rokov odmietol lukratívne ponuky z celej Európy. Aj vďaka tomu ho vášniví fanúšikovia klubu prijali za svojho.

Keď sa objavil na scéne, sledovali ho tímy ako Liverpool, Arsenal a Manchester City. Bilbao však bolo vždy jeho domovom. A keďže onedlho bude mať 30 rokov, zdá sa, že s najväčšou pravdepodobnosťou zostane na štadióne San Mamés počas celej svojej kariéry, čím by zrejme napodobnil osud jeho spoluhráča Ikera Muniaína.

Iñaki v súčasnosti hrá aj za ghanskú reprezentáciu. V roku 2022 si pred majstrovstvami sveta zmenil štátnu príslušnosť. Jeho hrdosť a vášeň pre futbal je zrejmá z nedávneho príbehu z januára tohto roku. Niekoľko hodín po vyradení Ghany z Afrického pohára národov nastúpil na lietadlo v Pobreží Slonoviny, aby stihol štvrťfinálový zápas Copa del Rey proti Barcelone. Jeho let bol v ten deň najsledovanejším na svete na portáli Flightradar. V deň súboja pristál v Bilbau a médiám na letisku povedal, že sa necíti unavený, je pripravený nastúpiť a chce stret proti Barcelone vyhrať.

Nakoniec nastúpil v druhom polčase a v nadstavenom čase strelil tretí gól, ktorým poslal Athletic do vedenia. Potom prihral loptu svojmu mladšiemu bratovi Nicovi, ktorý spečatil postup do semifinále na 4:2.

Iñaki Williams, produkt slávnej mládežníckej akadémie Athleticu, skóroval a asistoval aj v semifinálovom dvojzápase (0:1 a 3:0) proti Atléticu Madrid, čím zabezpečil klubu vstupenku do sevillského finále.

A zvyšok už poznáte. Zatiaľ čo konfety dopadajú na zem a oslavy pomaly utíchajú, Williamsov odkaz v baskickom klube už nadobudol jasné kontúry. Hoci má pred sebou určite ešte niekoľko krásnych sezón, bude uctievaný ako domáci hrdina a jeho meno bude navždy zapísané po boku velikánov, ktorí obliekali slávny červeno-biely pruhovaný dres. Jeho príbeh je príkladom toho, čo sa dá dosiahnuť vďaka odhodlaniu, vášni a hlbokej láske k farbám, ktoré človek reprezentuje.