Najnovšie víťazstvo Třinca je utkané z množstva mikropríbehov, v mnohých z nich sa nesie práve aj trasa medzi Třincom a Pardubicami. Nielen prepojenie finalistov, ale tiež osudy zranených hráčov či nečakané prebudenia na novej adrese, nakoniec vyústili do osláv.

Všetko sa možno začalo pred piatimi rokmi, keď Sparta vytrejdovala s Třincom útočníka Petra Vránu za Robertsa Bukartsa. Zatiaľ čo lotyšský útočník v Prahe pobudol pol sezóny, z Vrány sa stal líder a kapitán, ktorý pravidelne dvíha poháre. A nebola to posledná třinecká trefa do čierneho pri stavbe tímu. Jedna dôležitá prišla aj tento rok…

Ciencialu vysadili na pumpe

V polovici januára sa upiekol jeden z najzaujímavejších extraligových hráčskych trejdov. Krátko po tom, čo Dynamo odstavilo kouča Václava Varaďu, sa dohodli Pardubice a Třinec na výmene Davida Ciencialu za Richarda Pánika. Cienciala sa to dozvedel cestou na zápas do Karlových Varov a nechal sa vysadiť na najbližšej benzínovej pumpe.

Nechcel sa trmácať na druhý koniec republiky, aby tam presedel zápas na tribúne. Nakoniec to bol on, kto stál na konci poslednej akcie sezóny. A aj keď možno ani netečoval nahodenie Marka Daňa, bol označený za strelca víťazného gólu. Odplata aj s úrokmi...

Voženílkova posledná sekunda

Ešte predtým Třinec zvládol v play-off nevídanú sériu. Po siedmom zápase s Českými Budějovicami bol na pokraji vyradenia aj v tej so Spartou. To ale odvrátil gólom 0,2 sekundy pred koncom Daniel Voženílek. Po jeho zásahu spoza bránky o výstroj gólmana Jakuba Kováře sa predlžovalo a oceliari si zásahom Ciencialu vybojovali siedmy zápas. Pražania prišli o víťaznú cestu z Třinca domov a nakoniec sa dračím bojovníkom museli pokloniť.

Veteráni si prišli pre cenný kov

V priebehu jari aj bojov play-off prichádzali oceliari o výrazné opory. Obrancovi Jakubovi Jeřábkovi sa skončila sezóna dve kolá pred koncom základnej časti, po strete s Richardom Pánikom v súboji s Pardubicami utrpel otvorenú zlomeninu lýtkovej i holennej kosti.

Ďalší bek Martin Marinčin utrpel vo finálovej sérii zlomeninu stavca. Do posledného zápasu nemohol nastúpiť ani útočník Andrej Nestrašil, ktorého hneď osem hodín po poslednom finále čakala operácia. Všetci traja však boli v poslednom strete s tímom a oslavy si ujsť nenechali. A to napriek tomu, že napríklad Marinčin by mal byť podľa odporúčania lekárov stále ešte na lôžku.

Adámek druhýkrát otcom a piaty raz šampiónom

Zatiaľ čo traja veteráni hrať nemohli, z ľadu doslova nezliezol Marian Adámek. Pre mnohých neviditeľný obranca, ktorý v priebehu třineckého pôsobenia stihol v minulých sezónach hosťovať aj vo Frýdku-Místku, sa stal piatykrát šampiónom a v priebehu série so Spartou tiež druhýkrát otcom.

"Splnili sa mi všetky sny. Mám doma zdravú rodinu, narodil sa mi syn, mám dcéru, mám skvelú manželku. Asi si to ani nezaslúžim. Neviem, komu sa mám za to všetko ďakovať. Je to jednoducho niečo neskutočné," slzil v rozhovore pre O2 TV.

Vie, že vedľa svojej rodiny má aj tú hokejovú. "Za chlapcov by som položil život. Viem, že aj oni za mňa. Na to budeme spomínať do konca života," dodal.

Horšie to byť nemôže, počul Ružička

Už siedmym majstrovským titulom sa pýši Martin Růžička. Extraligový rekordér zmizol počas vyraďovacích bojov zo zostavy. V drese síce bol, ale nehral a dlho sa špekulovalo o tom, prečo nie je na ľade. Vo finále s Pardubicami však zase naskočil.

"Mal som problém s ramenom, odtrhnutú manžetu rotátora. Keď už potom išlo do tuhého, spýtal som sa doktorov, či to môže byť horšie. Povedali mi, že nie. Potom bolo jasné, že skúsim hrať," priznal v rozhovore pri oslavách 38-ročný matador, ktorý si pamätá aj titul majstrov sveta z roku 2010.

Polášek prvýkrát niečo vyhral

Už bolo povedané, že Třinec má talent na zabudovanie hráčov do víťazného súkolia. Dokáže si typovo vybrať posily, ktoré ctia hru a vedia svojim výkonom doplniť tím. Jedným z posledných príkladov je urastený bek Adam Polášek, ktorého Třinec oslovil po jeho konci v Sparte.

"Prichádzam sa pobiť o to, aby som si za Třinec mohol zahrať," hovoril na začiatku angažmánu. Aj keď bol dlho na hrane zostavy, po preriedení radov sa nakoniec musel stať v kľúčových zápasoch oporou. "Neviem vôbec, čo mám hovoriť, som prvýkrát v živote niečo vyhral..." rozprával v slzách chlap ako hora.

Kacetlov návrat

Rovnako ako vlani nebol v základnej časti Ondřej Kacetl jednotkou, lenže so štartom play-off prišiel jeho čas. Dokázal skvele zaskočiť za zraneného Mazanca a nakoniec vychytal štvrté play-off v rade. Třinec ho pritom vytiahol pred niekoľkými rokmi ako zabudnutého z druhej ligy v Přerove. V bojoch o titul vychytal počas posledných štyroch rokov dvanásť čistých kont, v základnej časti len päť. Tento rok sa síce nuly nedočkal, napriek tomu to boli jeho zákroky, ktoré držali oceliarov v hre.

Família nie je len rodina

Pri rozhovoroch reportérov s hokejovými šampiónmi často padalo slovo família. Třinec je naozaj jedna veľká rodina. Je tu ale ešte jedna vec spojená s týmto slovom. Ide o rituál. Keď tím vychádza z dverí kabíny na ľad, útočník Vladimír Dravecký reve na spoluhráčov pred sebou "Familia!!!" Oceliari si tým pripomínajú, že sa môžu spoľahnúť na to, že jeden ťahá za druhého. Zápasy totiž v třineckej hokejovej filozofii nevyhráva jednotlivec, ale tím. Posledný potom kabínu opúšťa Martin Růžička.

Poriadky sa museli meniť

Medzi tímové rituály leta patrí aj futbal. V Třinci sa celok rozdelil na fanúšikov Messiho a AC Miláno. Argentínskeho majstra sveta miluje Marian Adámek, na Rossoneri zase nedá dopustiť Vladimír Dravecký. Ich tímy pravidelne na začiatku každého týždňa hrajú o putovný pohár. Jedna zavedená vec sa ale v poslednej sezóne musela zmeniť – štyri ostatné tituly Třinca boli s pokladníkom Erikom Hrňom a DJ-om Milanom Douderom. Teraz sa oslavuje prvý triumf s pokladníkom Adámkom a muziku púšťal DJ Marko Daňo.

Funguje to aj bez Varadi

Tri tituly v rade získal pre Třinec kouč Václav Varaďa, po boku mal ako asistenta Mareka Zadinu. Úspešné trénerské duo si však zaobstaral majiteľ Pardubíc Petr Dědek. Po Varaďovom konci zostal na striedačke Dynama sám Zadina a vo finále tak stál proti svojim niekoľkým bývalým zverencom.

Znalosti nakoniec predať nedokázal. Naopak, oslavoval Zdeněk Moták, ktorému sa podarilo nadviazať na Varaďovu prácu. Moták zjavne nie je taký pedant ako Varaďa, avšak vie hráča usmerniť a vie, že na výkon je potrebná aj dostatočná energia. Už v priebehu štvrťfinále sa šetrili sily leteckým presunom do Českých Budějovíc a späť.

A keď kouč pripravoval tím na posledný zápas sezóny, nebál sa povedať: "Hlavne sa dobre vyspať, dať si dobré jedlo a dobré pitie." Oceliari potom aj vďaka tomu mali dosť energie a Moták len ďakoval: "Chalani sú bojovníci, šli si za tým. A ja sa pred nimi musím skloniť, aj keď mi to stále nedochádza..."