Jeho meno je v posledných rokoch synonymom úspechu. Po tretí raz za sebou ukončil sezónu s pohárom nad hlavou. Vždy v úlohe kapitána. Céčko na hrudi by ste mu mohli vyšiť zlatou niťou, tridsaťročný center však radšej zostáva v ústraní. Nie je prvoplánovou hviezdou, no pre každý tím je nesmierne dôležitý. Ak o niekom môžete povedať, že zlepšuje svojich spoluhráčov, je to práve Barkov.
"Dokáže potlačiť vlastné ego. Mne sa prispôsobil už v 19 rokoch, pritom do NHL prišiel ako dvojka draftu. Barky sa vie obetovať pre tím. Nie je to egoista. Má dar obetovať svoju ofenzívnu stránku v prospech defenzívnej. Preto je taký cenený," chválil v minulosti fínskeho centra Jaromír Jágr.
Práve po boku ikonickej šesťdesiatosmičky Barkov vyrástol na jedného z najlepších centrov svetového hokeja. Trikrát v kariére získal Selke Trophy pre najlepšie brániaceho útočníka v NHL a vo Švajčiarsku ukázal svoje schopnosti aj na medzinárodnej scéne.
Bol to práve on, kto na začiatku druhej tretiny finálového zápasu s domácou reprezentáciou zohral kľúčovú úlohu v takmer dvojminútovom dvojnásobnom oslabení. Na vrchole brániaceho trojuholníka Švajčiarom výborne zatváral priestory na prihrávky a nasmeroval tak Fínsko za piatym titulom majstrov sveta.
Pred štartom šampionátu pritom nevedel, čo od turnaja pod Alpami očakávať. "Keď som prišiel do tímu, bol som trochu nervózny. Rok som nehral, navyše som v tíme veľa chalanov nepoznal," priznal fínsky kapitán. Už prvé súboje v Zürichu však jeho pochybnosti rozptýlili.
V siedmich dueloch v skupine sa blysol bilanciou 2+6 a v play-off pridal ďalšie tri body za gól a dve asistencie. Iba v dvoch stretnutiach na šampionáte vyšiel bodovo naprázdno a turnaj zakončil ako najproduktívnejší hráč fínskeho výberu.
"Saša bol fantastický. Teraz už naplno rozumiem, prečo je také dobré mať ho v mužstve a prečo jeho tímy víťazia. Správa sa úžasne k ostatným, zaujíma sa o nich a je jednoduché s ním hrať, pretože nikoho neobviňuje a nevystavuje ostatných do nepríjemných situácií, ani po chybách. Jeho príchod dodal celku sebavedomie," vyjadril uznanie kapitánovi fínsky tréner Antti Pennanen.
Barkov verný svojmu naturelu nechcel svoj prínos preceňovať. "Že som bol kľúčom k úspechu? Tomu neverím. Hokej je kolektívny šport, dôležitý je každý člen tímu a my sme si to veľmi dobre uvedomovali. Preto sme majstri sveta," poznamenal skromne. V domovine však jeho názor príliš nerezonuje. Novinári aj fanúšikovia na severe Európy majú jasno. Tento titul patrí Barkovovi.
Fínsky hrdina tak skompletizoval zbierku medailí v národnom tíme. K striebru z majstrovstiev sveta 2018 a olympijskému bronzu zo Soči 2014 teraz pridal zatiaľ najcennejší kov. "Je to pre mňa obrovské zadosťučinenie, pretože o zlate z majstrovstiev sveta som vždy sníval," priznal skúsený hráč, ktorý k dvom Stanley Cupom pridal ďalší veľký triumf.
O krôčik sa tak priblížil svojmu floridskému mentorovi Jágrovi. "Keby vtedy neprišiel a nemal by som možnosť ho sledovať, nikdy by som sa nedostal do pozície, v ktorej som," spomenul Barkov minulý rok počas finále Stanley Cupu. S trochou nadsázky sa tak dá povedať, že fínsky triumf nesie aj malý český podpis.