Bimbo
Vynikajúci hlavičkár, organizátor obrany, jej hlavný článok. Pilier, stena. Rešpektovaný, uznávaný, nie však obávaný. Vedelo sa, že nikdy neuhne, ale do súbojov chodí zásadne spredu, čelom, chlapsky, fér. Že podstupuje osobné súboje, aby zastavil či pribrzdil útočnú akciu s cieľom odobrať súperovi loptu. Na trávniku bol ako v osobnom živote - skromný, poctivý, spoľahlivý, veľmi charakterný.
Prezývku "Bimbo" mu údajne dal tréner Leopold Šťastný, sám vynikajúci obranca I. ČSŠK Bratislava v medzivojnovom období, veľmi dobrý kamarát Franza "Bimba" Bindera, ostrostrelca Rapidu Viedeň. Aj Ján Popluhár po svojom príchode do Slovanu Bratislava v sezóne 1954/55 pôsobil na Šťastného rovnako neohrabaným dojmom, postupne sa však na ihrisku zlepšoval.
Globálna superhviezda
Prvú ligu začal hrať až v ročníku 1957/58 v dresu nováčika RH Brno, kde si odkrúcal vojenskú službu. Najskôr bežný, ba až tuctový záložník zakotvil v obrane, kde začal podávať také výkony, že ho kouč Karel Kolský na poslednú chvíľu nominoval do národného tímu na MS 1958 vo Švédsku. Do základnej zostavy naskočil v druhom stretnutí proti NSR a ohromil, počínal si ako rutinovaný mazák, s Pluskalom a Novákom sa zišli na jednej vlne. Od tej doby absentoval v reprezentácii len v prípade zranení, resp. keď chceli tréneri vyskúšať jeho prípadných náhradníkov.
V dôležitých zápasoch nikdy nechýbal a onedlho sa dočkal aj zaslúžených úspechov v podobe bronzu z ME 1960 a striebra z MS 1962. Na oboch medailách mal leví podiel. Popluhárov význam navyše umocňuje fakt, že v žiadnom zo svojich 62 reprezentačných štartov nebol vystriedaný. Jeho meno sa stalo synonymom istoty a vysokej kvality.
V prvej polovici 60. rokov patril k elitným svetovým stopérom, čo potvrdzujú aj nominácie na tri mimoriadne duely: Anglicko - FIFA (1963, 100. výročie FA), Škandinávia - Európa (1964, 75. výročie dánskeho zväzu) a Veľká Británia - Európa (1965, Sir Matthews's Farewell Party).
Československý futbal prezentoval ako jeho vôbec prvý slovenský zástupca na maximálne špičkovej úrovni. Keď v roku 1965 vyhlásila redakcia časopisu Štadión prvýkrát anketu o Futbalistu roka, čitatelia ako aj odborníci ho zhodne zvolili za premiérového víťaza.
Čo sa týka domácej scény, v drese Slovana prekvapivo zažil len trojnásobné víťazstvo v Čs. pohári (1962/1963/1968), pričom posledné dve sezóny tam pri hráčskom pretlaku strávil prevažne na lavičke náhradníkov. Pre francúzsky Olympique Lyon však "príliš starý" nebol. Po roku zakončil svoju dráhu vrcholového futbalistu štýlovo tam, kde kedysi s ligou začínal. Nováčikovi zo Zbrojovky Brno pomáhal vybojovať a uchovať si ligovú príslušnosť.
Návrat ku koreňom
Od roku 1972 pracoval ako díler športových potrieb v istom štátnom podniku, zároveň sa však ešte dlhé roky nedokázal rozlúčiť s aktívnou hráčskou kariérou a do roku 1978 pôsobil v rakúskom tíme Slovan Olympia Viedeň. Síce si urobil trénerskú licenciu I. triedy, vo vrcholovom futbale však na lavičke nepôsobil.
Komercializáciu futbalu i negatívne sa meniaci charakter nastupujúcich generácií hráčov registroval veľmi roztrpčene. Nakoniec sa z veľkého futbalu na dlhý čas stiahol do svojho milovaného vinohradu v rodnom Bernolákove. Dom, kde s rodinou žil, si v dobe vrcholiacej kariéry postavil vlastnými rukami. 6. marca 2011 vydýchol vo veku 76 rokov naposledy.
"Akoby cítil, že je to jeho posledná rozlúčka. S každým sa doma pred odchodom do nemocnice rozlúčil, dokonca vybavil aj korešpondenciu, ktorú mi tu nechal na stole. "Maj sa pekne, zlatko moje" - povedal mi do telefónu, keď som s ním hovorila naposledy," prezradila jeho manželka Cecília. Zostali po ňom prázdne miesta nielen v dome, ale aj na štadióne v Bernolákove, ktorý pravidelne navštevoval a prežíval zápasy nižšej súťaže rovnako intenzívne, ako keď sám hrával.
Popluhár sa stal prvým futbalistom na Slovensku, ktorý obdržal Rad Ľudovíta Štúra I. triedy od prezidenta republiky. Až tento rok sa k nemu pripojil Marek Hamšík. Ocenenie pre najlepšieho futbalistu roka na Slovensku nesie od svojho 18. ročníka názov "Cena Jána Popluhára". Dokonca je po ňom pomenovaná planétka (267585) Popluhár. Slovenská pošta si ho v roku 2013 pripomenula vydaním príležitostnej poštovej známky.
Hráčov ako on by sme dnes hľadali márne. "Bimbo" sa nikdy nepotreboval hrať na hviezdu, on ňou totiž bol.