Chorvátsko získalo Hopmanov pohár. Čorič a Vekičová zdolali Švajčiarov

Reklama
Reklama
Reklama
Ďalšie
Reklama
Reklama
Reklama

Chorvátsko získalo Hopmanov pohár. Čorič a Vekičová zdolali Švajčiarov

Borna Čorič bol v mužskej dvojhre príliš dobrý na Leandra Riediho.
Borna Čorič bol v mužskej dvojhre príliš dobrý na Leandra Riediho.Profimedia
Chorvátsky tenista Borna Čorič (26) si v nedeľu poradil so Švajčiarom Leandrom Riedim (21) 6:1, 6:4 a vo finále Hopmanovho pohára zvíťazil 2:0. Jeho krajina tak získala len druhý titul v súťaži miešaných družstiev mužov a žien.

Borna Čorič - Leandro Riedi 6:1, 6:4

Čorič víťazstvom nadviazal na pohodlné svojej krajanky Donny Vekičovej, ktorá si poradila s Celine Naefovou 6:3, 6:4. Chorvátsko sa stalo prvým tímom, ktorý po návrate turnaja do tenisového kalendára po štvorročnej absencii zdvihlo nad hlavu túto trofej.

Švajčiarsko patrí medzi najúspešnejšie krajiny na podujatí, ktoré sa začalo v roku 1989 a dostalo meno po austrálskom velikánovi Harrym Hopmanovi. Triumfovalo štyrikrát, vrátane v roku 2019 vďaka heroickým výkonom Rogera Federera. Bez skúsenej Belindy Benčičovej dosiahol mladý švajčiarsky tím tento rok víťazstvá nad Dánskom a Francúzskom. Dostal sa tak na čelo skupiny A, ale v súboji o titul na antuke v Nice mu došla para proti Chorvátsku.

Svetová pätnástka Čorič uspel v úvodnej sade za 31 minút. V druhom sete sa Riedi nestihol spamätať zo straty podania a nie nie za hodinu a pol bolo po zápase. 

Donna Vekičová - Celine Naefová 6:3, 6:4

Už skôr si Vekičová vymenila s Naefovou brejkbaly na začiatku prvého setu úvodného súboja, aby skúsenejšia tenistka v ôsmom geme svojej švajčiarskej súperke zobrala opäť podanie a set ukončila. Svetová dvadsaťdvojka ukázala v druhej sade dostatok trpezlivosti i zručností. Odvrátila pokus Naefovej o návrat, ktorá sa v závere duelu pošmykla, spadla a následne utrpela tretiu prehru z troch zápasov vo dvojhre na turnaji.

Chorváti predtým získali titul v roku 1996, keď vo finále v Perthe na tvrdom povrchu zdolali rovnakých súperov, pričom architektmi tohto triumfu boli Goran Ivaniševič a Iva Majoliová.