Dodatočná gratulácia k postupu do najvyššej súťaže. Keď sa vrátite k víťazstvu nad Starou Ľubovňou (3:0), ktorým ste spečatili prvenstvo, aké pocity prevládali po záverečnom hvizde?
"Mali sme to vo vlastných rukách. Všetci si dobre uvedomovali, že nám stačí vyhrať. Pred zápasom som chalanom vravel, že lepšie ako sedieť doma a čakať na výsledok, je vybojovať si to priamo na ihrisku, nech si môžeme užiť tie pravé nefalšované emócie."
Predpokladám, že nejaké menšie oslavy už prebehli. Aké boli?
"Polovičné. Klub chce, aby aj B-mužstvo postúpilo, takže na ďalší deň šlo rezerve pomôcť osem hráčov. Nejaký čas s nami pobudli, ale pred dôležitým duelom sa potrebovali najmä vyspať. Majiteľ nám však sľúbil, že po prevzatí majstrovského pohára budú oslavy výrazne lepšie."
Jesennú časť ste zakončili s obrovským náskokom na čele tabuľky. Bolo náročné udržať si koncentráciu a neuspokojiť sa?
"Pred štartom jari sa každý posilnil. Žiaľ, postihol nás výkyv formy a nejaké stretnutia sme prehrali. Našťastie, dobre sme na to zareagovali a hlavne prenasledovatelia naše zakopnutia nevyužili. Mali sme bodový vankúš, preto neprevládala žiadna panika."

V čom vidíte najväčšiu silu Banskej Bystrice oproti ostatným tímom?
"Bojovnosť a húževnatosť. Pre každého bolo po vlaňajšom neúspechu hlavnou ambíciou vrátiť sa do ligy. Niekoľko hráčov zostalo, ale vytvoril sa prakticky nový tím plný hladných mladíkov doplnený o zopár skúsenejších mien. Navyše sme mali široký káder, čo je pri dlhej sezóne vždy veľkým plusom."
Keď ste do Banskej Bystrice prichádzali, hovorilo sa, že bude viac zastávať rolu mentora. Napokon z vás je v závere ročníka brankárska jednotka...
"Klub som posilnil s tým, že ňou budem od začiatku súťaže. Žiaľ, hneď ma pribrzdilo menšie zranenie členka. Rekonvalescenciu som zrejme trochu urýchlil, keď som sa rozhodol odchytať prípravný zápas proti Cracovii Krakov. Odtrhol sa mi sval a zrazu som bol mimo na zhruba šesť mesiacov. Dukla musela zareagovať, prišiel Mathew Yakubu. Pred jarou som sa dal dokopy a veril, že nastúpim. Som veľmi rád, že vedenie ma podržalo."
Prvý súťažný duel ste odchytali až koncom marca. Bolo náročné po tak dlhej pauze naskočiť do rozbehnutého kolotoča?
"Obával som sa predovšetkým toho, či sval bude držať. Kondičný tréner s fyzioterapeutmi mi pomohli, za čo im patrí obrovská vďaka. Motivovalo ma ukázať, že sa netreba vzdávať. Jednoducho treba tvrdo pracovať a šanca príde. Napokon sa všetko otočilo a vďaka tréningom som stopercentne pripravený podávať kvalitné výkony."

Aktuálna sezóna ešte neskončila, ale keď trochu predbehneme – zahráte si s Duklou medzi slovenskou elitou?
"Plánom bolo, že vybojujeme postup a naša spolupráca bude ďalej pokračovať. V zmluve mám opciu na predĺženie zmluvy, ktorá je ohraničená počtom odchytaných zápasov. Vzhľadom na spomínané zranenie ju nie je možné uplatniť. Bolo mi však predostreté, že nejaké rokovania prebehnú. Každopádne, je to na klube. Budem musieť rešpektovať akékoľvek ich rozhodnutie."
Naďalej zamotaný zostáva boj o barážovú pozíciu. Kto ju podľa vás napokon obsadí?
"Je to mimoriadne vyrovnané. Zlaté Moravce už nemajú situáciu vo vlastných rukách, no postup by som doprial im a Petržalke, aby si napravili chuť za predchádzajúce roky. Zaujímavé by bolo, keby sa úspechu dočkal Zvolen, aspoň by fanúšikovia neprišli o derby."
