Rodina na prvom mieste

Tomáš, o vašej výmene do Brna sa hovorilo už dlhšie. Je to teda kvôli rodine?

"Áno. Posledné sezóny boli jednoducho náročné, keďže sme ako rodina boli častejšie od seba ako spolu. Máme dve úžasné deti. Malý sa narodil šesť týždňov dozadu, dcérka má 2,5 roka. Bol som viac od nich ako s nimi, to isté sa týka aj manželky. To je hlavný dôvod, prečo som sa rozhodol opustiť Třinec. S agentom sme riešili možnosti. Povedal som mu, že mojím cieľom je byť čo najbližšie k rodine a zároveň hrať v čo najlepšom tíme. Naskytla sa šanca výmeny do Brna. Ide o veľký klub s vysokými ambíciami. Som rád, že sa to podarilo, ale na Třinec nemôžem povedať ani jedno krivé slovo."

Hovorilo sa aj o záujme Slovana. To by ste mohli byť doma. Aká bola situácia?

"Teoretická šanca tam bola, ale nízka. Ja aj klub sme sa už skôr vzájomne informovali, ale k vážnejším debatám a rokovaniam nedošlo. Brno bolo stále najhorúcejšie. Prišla odtiaľ ponuka. Třinec a Kometa sa dohodli na výmene a už nebolo o čom."

Domov to teda budete mať len niečo cez hodinu cesty autom...

"Verím, že to bude ideálne, čo sa týka logistiky. V prvom rade do Brna idem hrať hokej, podávať čo najlepšie výkony a plnohodnotne si plniť svoje povinnosti. To je kľúčové, ale zároveň som veľmi rád, že budem bližšie k rodine."

Aké budú vaše osobné a tímové ambície?

"Myslím si, že len tie najvyššie. Kometa je klub, ktorý chce každý rok hrať na čele tabuľky, ale nechcem mať dopredu veľké reči, pretože som v Brne osobne ešte ani nebol. Musím sa zoznámiť s prostredím, no vždy sa poskladá silný tím a zakaždým bolo náročné hrať proti tomuto mužstvu. Ambície sú stále najvyššie, podľa toho sa aj tvorí káder. O to viac sa na pôsobenie v Brne teším."

Prehraté finále odštartovalo dynastiu

Napriek aspektu rodiny sa ale Třinec určite neopúšťal jednoducho...

"Zažil som tam úžasné roky. Vždy som podpisoval novú zmluvu na rok, maximálne dva. Nakoniec z toho vzniklo šesť sezón. Päťkrát sme sa dostali do finále, štyri razy vyhrali titul a raz to ukončil koronavírus. Zhodnou okolností bolo to neúspešné finále proti Brnu. Každý jeden rok bol poučný. Podarilo sa nám byť úspešným tímom. Budem mať iba tie najlepšie spomienky. Vytvorilo sa veľa kamarátstiev. O Třinec môžem a budem vždy hovoriť iba v superlatívoch."

Dá sa zo štyroch titulov vybrať jeden, ktorý si najviac ceníte?

"Všetky boli zaujímavé svojím vlastným spôsobom. Musím sa vrátiť k prvej sezóne. Obzvlášť nás mrzelo neúspešné finále proti Brnu, ale zrejme to bol krok, ktorý sme potrebovali pocítiť, aké to je. Keď prehráte tesne pod vrcholom, bolesť je obrovská. O to viac nás to motivovalo do ďalšej sezóny a titul v nasledujúcom ročníku bol úžasný. Třinec ho získal po dlhých rokoch. Tituly boli rôzne. Získali sme prvý, potom aj v sezóne, keď nemohli byť na tribúnach fanúšikovia, takže to bolo iné. Najnáročnejší bol ale asi tento posledný rok. A to po fyzickej, ale aj psychickej stránke, pretože sezóna sa nezačala dobre, no pozviechali sme sa. Výkony boli kolísavé, preto sme v play-off dostali najťažších súperov. O to viac si titul cením."

Tento rok ste v play-off čelili najlepším tímom, navyše ste hrali aj predkolo...

"Predkolo bolo špecifické, pretože sme hrali o jednu sériu navyše ako predošlé roky. Séria s Litvínovom síce skončila pomerne jednoznačne, ale zápasy boli tesné. Nehovoriac o Sparte či Pardubiciach. Na ceste do finále sme čelili topfavoritom. Práve o týchto tímoch sa najviac hovorilo. Každý predpokladal, že sa dostanú do finále. Pardubice si postavili menší Real Madrid, o ktorom sa hovorilo, že mali najlepších hráčov na svete, Dynamo zase malo na papieri najlepší tím v lige. Súpiska Sparty bola podobná a veľmi silná, no nám sa podarilo oboch súperov vyradiť. Keď o tom premýšľam, tento titul bolo asi najťažšie získať."

Odpisovali ich, získali titul

Mnohí ľudia vám neverili a odpisovali vás. Bolo tohtoročné play-off náročnejšie po psychickej alebo fyzickej stránke?

"Bola to kombinácia oboch. Aj predošlé roky boli psychicky náročné, ale teraz sme odohrali viac zápasov pre predkolo. Človek to už pociťoval. Dlhá séria bola s Pardubicami aj Spartou. Třinec je navyše špecifický v tom, že pokiaľ nehráte v Ostrave alebo Olomouci, všade trvá cesta viac ako tri hodiny. Či už je to Litvínov, Praha alebo Pardubice. To uberalo sily. Potom je tu psychický aspekt. Chceli sme byť úspešní, ale ako ste sa povedali, odpisovalo nás veľa novinárov, analytikov a tak ďalej. My hráči si to nesmieme pripúšťať, ale titulky a názory sa k nám dostanú. Titul sme si potom cenili ešte viac."

Aj by som sa spýtal, či si pamätáte poslednú neúspešnú sériu play-off, ale o tej ste už hovorili. Každopádne, bolo to už poriadne dávno...

"Keď sa to tak vezme, semifinále proti Pardubiciam sa hralo na sedem zápasov a v rozhodujúcom bolo tri sekundy pred koncom odpískané trestné strieľanie pre súpera. Ak by vyrovnali a poslali zápas do predĺženia, kto vie, ako by to dopadlo. V siedmom dueli to býva nevyspytateľné a o predĺžení už ani nehovorím. Rozhodujú maličkosti a detaily. Zároveň to svedčí o kvalitách nášho tímu, pretože sme zvládli kľúčové momenty a vyhrotené situácie. Znova sa vrátim k prehre vo finále proti Brnu, čo bol hrozný pocit. Navyše sme prehrali doma a sledovali sme, ako sa súper teší. To sme nechceli zažiť opäť. Nie je to nič príjemné, ale patrí to k športu. Prehry a bolesť vás môžu posunúť ďalej. Ak to správne prijmete."

Štyrmi titulmi ste v Třinci vytvorili doslova dynastiu. Uvedomíte si to naplno až postupom času?

"Súhlasím. Až postupom času sa docení, čo všetko sme dokázali. Ani sme si to nestihli uvedomiť. Jednak sa hneď spustili oslavy, bolo to celkovo hektické, ale časom, keď si na všetko spomenieme, určite si povieme, že sme dokázali niečo neuveriteľné. Som hrdý, že som bol toho súčasťou. Ja osobne si tieto úspechy veľmi vážim. Už keď vyhráte jeden titul, sme šťastní, ale keď sa vám to podarí opakovane, tak sa to znásobuje a je to obrovská radosť. Toho sa športovec nikdy nepreje."

Prvý titul bolo najťažšie osláviť

Ktorý titul bolo najťažšie osláviť?

"Pre mňa prvý, pretože sme ho vyhrali doma. Ľudia nás čakali v meste, išli sme za nimi a tam oslavy pokračovali. Třinec vyhral po mnohých rokoch, o to šťastnejší fanúšikovia boli. Každé oslavy sú špecifické a bujaré. Trochu miernejšie boli pri titule, ktorý sme vyhrali počas obmedzení pre koronavírus. Minulý rok sme zase cestovali z vonkajšieho zápasu autobusom naspäť, takže aj to bolo iné a malo svoje čaro. Ako som ale povedal, pre mňa bolo najťažšie osláviť ten prvý titul."

Na záver ešte odbočme k reprezentácii. Ako vidíte šance Slovenska na svetovom šampionáte?

"Ja si myslím, že rovnako ako predošlé roky, aj teraz sa skladá dobrý tím, ale to neznamená všetko. Na druhej strane tam sú hráči, ktorí potvrdzujú, že sa zlepšujú. Je tam viacero chlapcov, ktorí vyhrali bronz na ZOH, čo je obrovská skúsenosť a veľké plus. Z toho môžu ťažiť. Ja im verím, pretože trend výsledkov, aj čo sa týka predvedenej hry, je vzostupný. Samozrejme, teraz nemôžeme byť až príliš sebavedomí, ale brať šampionát so zdravou pokorou, no zároveň si veriť. Chlapci sú kvalitní a systém hry je tiež veľmi dobrý. Sami hráči sa už o tom presvedčili. Verím, že náš tím bude úspešný."