V rokoch 1992 až 1998 sa nestalo, že by taliansky tím chýbal vo finálovom zápase najprestížnejšej klubovej súťaže. V 1994 porazilo AC Miláno vo finále LM Barcelonu 4:0, Inter vyhral Pohár UEFA a iba Parma sa musela skloniť pred Arsenalom vo vtedajšom Pohári víťazov pohárov. Vtedy malo Taliansko naposledy tri tímy v troch európskych finále.
V nasledujúcich rokoch sa milánskym klubom síce podarilo vyhrať Ligu majstrov (2003 a 2007 AC, 2010 Inter), ale inak dominancia talianskeho futbalu pominula. Išlo skôr o individuálne úspechy. Teraz je situácia iná. Taliansky futbal má pred sebou tri rozprávkové večery v rýchlom slede za sebou.
Ako prvý pôjde do boja AS Rím, ktorý sa 31. mája v Budapešti stretne vo finále Európskej ligy so Sevillou. O týždeň neskôr hostí Praha duel Fiorentiny s West Hamom Európskej konferenčnej ligy a 10. júna sa v Istanbule odohrá finálový zápas Ligy majstrov medzi Interom a Manchestrom City.
Chýba len Juventus, ktorého účasť vo finále Európskej ligy by Taliansku dala istotu, že aspoň jedna trofej zostane na Apeninskom polostrove. "Stará dáma" však podľahla Seville po predĺžení a neúspech len podčiarkol tohtoročnú zvláštnu sezónu, keď sa viac ako o futbale hovorilo o falšovaní účtovníctva, súdnych sporoch, odvolaní predstavenstva či odpočítaní a následnom vrátení 15 ligových bodov.
Talianskych fanúšikov môže viac mrzieť neúčasť Neapolu, ktorý v tejto sezóne hral mimoriadne atraktívny a ofenzívny futbal. Bojoval na viacerých frontoch, ale všade nezvíťazí. Pod Vezuvom sú radi aj za domáci triumf.
Stávky na mladých a široké kádre
Kde hľadať dôvody vzostupu talianskeho trendu? V posledných rokoch pracujú tamojšie kluby na dlhodobých projektoch, ktoré začínajú prinášať ovocie. Názorným príkladom je AC Miláno. To v posledných sezónach zabudovalo do kádra skupinu mladých hráčov vrátane Rafaela Leãa a Thea Hernándeza.
"Rossoneri", ktorí sa v minulom ročníku stali majstrami, navyše stále čakajú, kým dozrejú ďalšie posily Charles De Ketelaere alebo Sergiño Dest. Zverenci Stefana Pioliho síce v tejto sezóne nezískali ani jednu trofej, ale o svoju budúcnosť sa obávať nemusia.
Taliansko jednoducho vsadilo na mládež a rozumné investície na trhu, ktoré klubom umožnili rozšíriť svoje hráčske kádre. A riešenie sa našlo aj v novom formáte mládežníckej súťaže Primavera, kde už pod dohľadom trénerov A-tímov vyrastajú nádejní mladíci, ktorí často aj keď len na pár minút naskočia do zápasov Serie A.
Štyri sezóny, štyria majstri
Oživenie talianskeho futbalu sa prejavuje aj na ligových majstroch z posledných rokov. Po takmer 10 rokoch dominancie Juventusu sa v posledných štyroch sezónach stali víťazmi Serie A štyri rôzne kluby. Po spomínanom Juve to boli Inter, AC a naposledy Neapol. Nové konkurenčné prostredie pomohlo aj Fiorentine.
Množstvo talentov, ktoré prichádzajú z celého sveta na Apeninský polostrov hľadať futbalové šťastie, samozrejme, pomohlo aj klubom v nižších poschodiach tabuľky. Ľahšie sa dostanú k tým, ktorí sa na prvý pokus nedostali do zostáv slávnych tímov.
Negatívum možno pociťuje talianska reprezentácia, keďže napriek rastúcej prestíži Serie A "Squadra Azzurra" chýbala na dvoch po sebe idúcich majstrovstvách sveta. Napriek tomu taliansky klubový futbal zažíva rozmach.