Brazília vie svoje. Krajina, kde je futbal náboženstvom, vie, ako si svojich hrdinov hýčkať. A to aj napriek tomu, že drvivá väčšina tých najšikovnejších mizne do Európy s vidinou stať sa svetovými hviezdami.
Marcelo Vieira da Silva Júnior bol pred rokmi jedným z nich. V brazílskej lige odohral jednu sezónu, ale vďaka tomu už ako tínedžer preukazoval kvalitu. Do Fluminense prišiel ako mladík v roku 2006 a z pozície obrancu dokázal streliť štyri góly. Hoci skauti vycítili veľký potenciál, on sám o sebe stále pochyboval.
"Keď som v 18 rokoch nastúpil do lietadla do Španielska, vôbec nebolo jasné, či podpíšem zmluvu. Myslel som si, že ma Real Madrid pozval, aby sa na mňa pozrel, alebo aby som absolvoval fyzické testy. V lietadle so mnou boli môj najlepší priateľ, moja budúca manželka a môj starý otec. Boli sme štyria a mali so sebou GPS, aby sme sa nestratili. Jediný človek v Brazílii, ktorý vedel, kam idem, bol môj otec," spomína Marcelo na začiatok svojho futbalového dobrodružstva.
Do Madridu s holou hlavou
Do Madridu prišiel s holou hlavou, ale potom si nechal narásť vlasy a odvtedy je jeho typicky rozstrapatený účes poznávacím znamením. Štadión Santiaga Bernabéua sa stal jeho novým domovom a adresou, na ktorej zbieral jednu trofej za druhou. Z chlapca, ktorý začínal ako hráč futsalu a futbalu sa začal venovať až vo veku 13 rokov, sa nakoniec stala legenda. Žiadny iný futbalista v histórii Realu Madrid sa nepodpísal pod toľko trofejí. Za 16 rokov ich získal 25 vrátane piatich titulov v Lige majstrov.
Marcelo slávil v "bielom balete" ligové tituly už od prvých sezón, ale v európskej Lige majstrov klub spočiatku končil v prvých kolách vyraďovacích bojov. A tak bola trochu škoda, že keď sa v júli 2008 hralo na Maracane finále Copa Libertadores, do ktorého sa Fluminense prebojovalo prvýkrát v histórii, chýbal tímu, ktorý mu dal šancu.
Pred pätnástimi rokmi "granátovo-bielo-zelená" trikolóra prehrala rozhodujúci súboj s ekvádorským LDU Quito po penaltovom rozstrele. To sa ešte hralo na odvetu. Ďalšia šanca prišla až tento rok. A Marcelo priznáva svoju vďačnosť, že tentoraz mohol byť pri tom.
"Mal som dlh voči Fluminense," rozprával po emotívnej výhre nad Bocou Juniors. "Viete, možno to tak malo byť... Pracoval som naozaj tvrdo a aj tak ma veľa ľudí kritizovalo. Počul som to, ale išlo to jedným uchom dnu a druhým von. Teraz je Fluminense víťazom Copa Libertadores," rozprával.
V rozhodujúcom dueli nastúpil od prvej minúty na ľavom kraji obrany, bol pri úvodnom góle argentínskeho spoluhráča Germána Cana, potom si vyčítal vyrovnávajúci zásah Advinculu a napokon pred koncom druhého polčasu striedal.
Zvyšok stretnutia, vrátane predĺženia a víťazného gólu Johna Kennedyho, sledoval len v rozlišovacom drese. Keď sa blížil koniec, netrpezlivo poskakoval na postrannej čiare. V momente ako rozhodca Roldán naposledy fúkol do píšťaľky, Marcelo sa začal nekontrolovateľne smiať a tancovať.
"Neexistuje lepší pocit ako toto víťazstvo. Fanúšikovia Realu Madrid to pochopia," zdôrazňoval krídelný obranca. Emócie, ktoré pociťoval po triumfe v Copa Libertadores, prekonali spomienky na jeho päť titulov v Lige majstrov.
"Real je minulosť, je to tam. Teraz bolo dôležité vyhrať trofej pre Fluminense. Je to pre mňa naozaj dôležitý titul s mojím obľúbeným klubom. Klubom, ktorý mi na začiatku dal všetko, aby som mohol mať takú kariéru, akú som mal," rozplýval sa.
Užíva si živosť
Po 16 rokoch v Európe sa Marcelovi splnil sen. A priznáva, že v Brazílii si opäť užíva svoju prirodzenú živelnosť. "Ak Boh dá a vyhráme finále, domov sa odveziem metrom. To je moje najväčšie želanie. Chcel som to urobiť už v Madride, ale prišla pandémia. Chcem vidieť reakcie ľudí, ich eufóriu," sľúbil v rozhovore pre denník O Globo pred finálovým duelom na Maracane.
Podarilo sa, mohol ísť. Ulica je jednoducho miesto, ktoré má rád. Povedal, že rád posiela von aj svojho syna, ktorý sa presadzuje v mládežníckych tímoch Realu Madrid a dostal pozvánku do španielskej reprezentácie. "Áno, beriem ho na tréningy, ale keď môžem, pošlem ho von, tam sa naučí najviac," vie Marcelo.
Výnimočný futbalista je v súčasnosti jednou z najuznávanejších ikon v Brazílii. Možno nikdy nevyhral pre svoju krajinu majstrovstvá sveta, ale jeho účasť na veľkých klubových víťazstvách vzbudzuje rešpekt. Marcelo odohral 17 veľkých finálových bitiek a len dvakrát odišiel ako porazený. Práve v týchto zápasoch je dobrý.
Doteraz je len 14 futbalistov, ktorí vyhrali Copa Libertadores a Ligu majstrov. Sú medzi nimi Brazílčania Neymar, Ronaldinho Gaúcho, David Luiz a argentínske hviezdy ako Julián Álvarez, Walter Samuel, Carlos Tévez a Juan Pablo Sorín. Marcelo však jednoznačne vedie. Päťkrát vyhral v Európe a teraz s Fluminense v Južnej Amerike.