Reprezentovať inú než svoju rodnú krajinu nie je vo futbale nič nezvyčajné. Legendárny Omar Sívori v 50. rokoch nosil dres Argentíny, aby v 60. rokoch hral za Taliansko. Z novších prípadov si môžete spomenúť na Brazílčana Diega Costu, ktorý získal španielske občianstvo a spoločne s výberom La Furia Roja si zahral na dvoch svetových šampionátoch.
Jedným z posledných výrazných " reprezentačných prestupov" bolo rozhodnutie Houssema Aouara, rodáka z Francúzska, ktorý si za Les Bleus zahral raz. Momentálne už nastupuje za Alžírsko. Tento týždeň obletela svet správa, že krídelník Realu Madrid Brahim Díaz by mal už čoskoro absolvoval debut v národnom tíme Maroka (ide o krajinu jeho otca), ktoré uprednostnil pred rodným Španielskom.
V roku 2021 FIFA zverejnila nový súbor pravidiel, v ktorom aktualizovala normy týkajúce sa zmeny štátnej príslušnosti. Zatiaľ čo predtým mohli hráči zmeniť národnosť len vtedy, ak sa objavili v priateľských zápasoch za prvú krajinu, s rastúcim trendom súťažných stretnutí, ako je Liga národov, ktoré nahrádzajú mnohé priateľské duely, došlo k zmene.
Po novom môžu futbalisti zmeniť národný tím, aj keď hrali v oficiálnej súťaži za prvú krajinu (pokiaľ nešlo o zápas v turnajovej fáze majstrovstiev sveta alebo kontinentálnej súťaže), za predpokladu, že odohrali tri alebo menej súťažných súbojov a štarty absolvovali pred dovŕšením 21 rokov. Cieľom týchto zmien bolo zabrániť "hromadeniu" hráčov. Ak má športovec 21 rokov alebo viac, zostáva v platnosti pravidlo, že aby mal nárok na zmenu, všetky vystúpenia musia byť v nesúťažných zápasoch. Reprezentovanie jednej krajiny na juniorskej úrovni nie je pri zmene národného tímu prekážkou.
V histórii sme videli viacero príkladov zmeny občianstva, ak má daný hráč pôvod vo viacerých krajinách. Situácia však futbalistom umožňuje zmeniť mužstvo aj v prípade, že v novej krajine strávia istý počet rokov a požiadajú o občianstvo. To bol aj prípad niekoľkých mien v A-tíme Slovenska.
Karim Guédé
Rodák z Nemeckého Hamburgu má skutočne pestrý pôvod - jeho matka pochádza z Toga a otec z Francúzska. Na Slovensko pricestoval v roku 2006, keď posilnil Artmediu Petržalka, s ktorou v sezóne 2007/08 vyhral Slovenský pohár. V krajine pod Tatrami hral šesť rokov, obliekol si aj dres Slovana Bratislava.
V júli 2011 získal slovenské občianstvo sa stal prvým reprezentantom čiernej pleti, ktorý nastúpil za mužstvo sokolov. Pri reprezentačnom debute 9. augusta 2011 v Klagenfurte v prípravnom zápase proti Rakúsku (2:1) nastúpil pod taktovkou trénera Vladimíra Weissa na 65 minút. Celkovo si v najcennejšom drese pripísal 14 štartov a jeho "reprekariéra" trvala necelé tri roky.
David Depetris
Argentínčan by sa rovnako ako Guédé len ťažko presadzoval do národného tímu svojej rodnej krajiny, voľba teda padla na Slovensko. Aktuálne hráč Banskej Bystrice si urobil meno v Trenčíne, kam prestúpil v januári 2008 a vo svojej prvej sezóne strelil v 30 zápasoch 21 gólov. V kariére síce často putoval po hosťovaniach, no na Slovensko sa vracal neustále, okrem dvoch pôsobení v Trenčíne hral dvakrát aj za Trnavu. Ak však chcel nastupovať za reprezentáciu, musel čakať päť rokov a následne zvládnuť náročné skúšky.
"Trvalo to niekoľko mesiacov. Musel som vybaviť veľa potrebných dokumentov. Netrpezlivo som čakal, kým sa všetko ukončí. Pamätám si, že som sa mal naučiť fakty z histórie Slovenska. Cítil som sa, akoby som bol späť v škole. S tým som však nemal problém, v škole sa mi darilo. Skúška zo slovenčiny tiež dopadla dobre," prezradil pre sport.sk.
Depetris pred príchodom do Európy získal aj talianske občianstvo, pre veľkú konkurenciu sa teda rozhodol pre mužstvo Slovenska, za ktoré však odohral len dva zápasy bez gólového zápisu.
Vernon De Marco
De Marco sa narodil v Argentíne, od svojich jedenástich rokov ale žil na španielskej Malorke a je taktiež držiteľom španielskeho občianstva. Plynule hovorí šiestimi jazykmi – španielsky, slovensky, anglicky, nemecky, poľsky i portugalsky.
Belasý dres si prvýkrát obliekol v sezóne 2016/17, nasledujúce dva roky strávil na hosťovaní v Poľsku, v lete 2019 sa vrátil do Bratislavy. Klubu pomohol k postupu do skupinovej fázy Európskej ligy a k dvom slovenským double. V sezóne 2020/21 ho vyhlásili za najlepšieho ľavého obrancu najvyššej súťaže.
Po zisku slovenského občianstva absolvoval premiéru pod vedením Štefana Tarkoviča v kvalifikácii na MS 2022 proti Malte (6:0) a strelil zatiaľ svoj jediný reprezentačný gól. Odvtedy stihol odohrať 7 zápasov a je súčasťou tímu, ktorý postúpil na letné EURO do Nemecka.
Boris Sekulič
Rodák z Belehradu začal svoje futbalové dobrodružstvo písať v drese Košíc (2011), kde strávil štyri roky a následne sa presunul do tímu bratislavského Slovana, kde pôsobil aj ako kapitán. V roku 2017 sa stal občanom Slovenskej republiky a o rok neskôr absolvoval debut v národnom tíme pod vedením svojho bývalého kouča Jána Kozáka st. Podieľal sa na triumfe v Kráľovskom pohári (2018), odohral celý finálový súboj proti Thajsku (3:2). Celkovo má na konte 4 štarty.
Aleksandar Čavrič
Srb si na vydanie občianstva musel počkať poriadne dlho. Základnou podmienkou na jeho udelenie je po novom aspoň osemročný (v minulosti to bolo 5 rokov) stály pobyt na Slovensku. Čavrič tak žiadal o výnimku, keďže v tom čase tu žil sedem rokov. Ak športovec požiada o udelenie občianstva takýmto spôsobom, musí dať na to súhlas príslušný rezortný minister.
Celý proces sa naťahoval od novembra 2022, teraz však môže nastúpiť v premiérovom štarte za seniorskú reprezentáciu, keďže doteraz hrával len za mládežnícke výbery Srbska. V roku 2013 sa stal majstrom Európy do 19 rokov.
