Strata identity
Priaznivcov "starej dámy" ale netrápili len problémy "za stolom". Ich milované mužstvo nedokázalo nájsť pod vedením Massimiliana Allegriho správnu formu a na trávniku predvádzalo častokrát nedôstojné výkony. Hoci sa Juventus dlhodobo vyznačoval herným pragmatizmom, "Bianconeri" zdobila silná mentálna výbava. Zápasy tímu pod vedením Lippiho, Capella či Conteho neponúkali ofenzívny "hurá" futbal, súperov však strašilo povestné "turínske DNA".
Práve systematický plán hry vzbudzoval rešpekt nielen v Taliansku, ale i v Európe. Ak ste ešte v 85. minúte nad Juventusom viedli, existovala veľká pravdepodobnosť, že po záverečnom hvizde odídete bez bodov. Silné talianske jadro, o ktoré sa dlhé roky opierala aj talianska reprezentácia, je však v súčasnosti preč. V mužstve nenájdeme ani lojálnych legionárov, ktorí sú ochotní pobiť sa o výsledok až do posledných sekúnd. A tak na Pavla Nedvěda, Edgara Davidsa, Maura Camoranesiho či Davida Trezegueta môžeme len spomínať.
Dobrým príkladom súčasnej letargie je Adrien Rabiot, jeden z najlepších hráčov uplynulej sezóny. Francúzsky stredopoliar začal hrať dobre až v momente, keď sa blížili majstrovstvá sveta v Katare a vedel, že mu v lete vyprší zmluva. Ángel Di María si do Turína odskočil len na dovolenku a kanonier Dušan Vlahovič to mal taktiež častokrát "na háku". Večne zraneného Paula Pogbu sme na trávniku prakticky nevideli.
Keď k tomu pripočítame postupné odchody veteránov Buffona a Chielliniho a vážne zranenie Federica Chiesu, ktorý mal byť hlavnou hviezdou tímu, problém je na svete. Leonardo Bonucci navyše nikdy nebol skutočným lídrom, čo ukázal už pred rokmi.
Začiatok konca
Korene problémov vidia mnohí v príchode Cristiana Ronalda v roku 2018. Portugalský fenomén mal Juventus priviesť k zisku vytúženej trofeje v Lige majstrov, prvej od roku 1996, čo sa nestalo. Protesty fanúšikov sa upierali k faktu, že sa "začalo hrať na Ronalda" a hviezda jeho veľkosti narušila rovnováhu v tíme. Viniť ho z postupného úpadku celého klubu by však bolo veľmi naivné.
Mužom, ktorý odštartoval ikonickú jazdu ligou a Európou, počas ktorej tím získal deväť majstrovských titulov v rade a zahral si dvakrát vo finále Ligy majstrov, bol technický riaditeľ Giuseppe Marotta. Jeho cit pre výber posíl sa ukázal ako kľúčový a keď v roku 2018 odišiel do nenávideného Interu, mnoho fanúšikov smútilo. Dnes už predchádzajúci manažment na čele s Andreom Agnellim postupne stratil víziu a začal robiť chybu za chybou.
"Nerazzurri" sa od príchodu uznávaného funkcionára tešili zo Scudetta a pred niekoľkými týždňami zdatne konkurovali favorizovanému Manchestru City vo finále milionárskej súťaže. Marotta to navyše dokázal so značne obmedzeným rozpočtom.
Ja nič, ja muzikant
Allegriho tím v minulej sezóne na trávniku prehrávali aj mužstvá zo spodku tabuľky, čo bol kedysi nevídaný jav. Tréner navyše svetu prezentoval mentalitu "obete" a neustále pripomínal, že ak by nebolo odpočtu, mužstvo by sa kvalifikovalo do Ligy majstrov. Tieto vyjadrenia nahnevali aj majiteľa Johna Elkanna, ktorý po prehre s Interom v Talianskom pohári s Allegrim telefonoval, no zdá sa, že aj napriek vábeniu Saudov budeme rozporuplného kouča vídať na lavičke "pruhovaných" aj v budúcej sezóne, čo fanúšikov veľkým optimizmom napĺňať nemôže.
Zvláštne boli aj častokrát prehnane kritické vyjadrenia kormidelníka na adresu mladíkov Gattiho, Fagioliho a Mirettiho, ktorí patrili k príjemným prekvapeniam sezóny a ukázali, že by sa klub mohol vydať starou dobrou úspešnou cestou talianskych hráčov so vzťahom k pruhovanému dresu.
Nová kapitola
Očakávania v tábore Juventusu sú pred novou sezónou skromné. Záležať bude hlavne na tom, či Allegri ostane pri kormidle, a ak áno, či sa pokúsi zmeniť svoju zastaralú filozofiu.
Čo sa týka posíl, nový riaditeľ Giovanni Manna sa zameral na Sergeja Milinkoviča-Saviča z rímskeho Lazia a reálne vyzerá aj prestup mladého Nicola Zaniola, ktorý si svoju budúcnosť údajne predstavuje v Turíne.
Fanúšikov však doslova desia zvesti o možnom odchode Federica Chiesu, ktorý patrí medzi najobľúbenejších hráčov v kádri. Transfery Rabiota či Vlahoviča by s najväčšou pravdepodobnosťou prehrýzli s menšou pachuťou v ústach. Na zozname nepotrebných hráčov sa ocitli Denis Zakaria, Weston McKennie a Arthur. Pozitívom je trvalý prestup Poliaka "Areka" Milika za 6 miliónov eur z Marseille.
Hoci neúčasť v Lige majstrov spôsobuje Juventusu krvácajúcu ranu z hľadiska prestíže a financií, nové vedenie chce toto obdobie využiť na stabilizáciu a položenie základov novej, úspešnej éry.
História nás už viackrát naučila, že keď sa turínsky gigant ocitne na kolenách, je len otázkou času, než sa opäť postaví na nohy. A nebude na to sám. Juventus je známy armádou verných podporovateľov na celom svete. Veď ako sa spieva v klubovej hymne - "Simili a degli eroi, abbiamo il cuore a strisce" (podobne ako hrdinovia, máme pruhované srdce).
