Ikonický Kubala, prenasledovaný Daučík či talent Dubovský. Španielsko aj so slovenskou stopou

Reklama
Reklama
Reklama
Ďalšie
Reklama
Reklama
Reklama
Ikonický Kubala, prenasledovaný Daučík či talent Dubovský. Španielsko aj so slovenskou stopou
Dubovský v drese Realu Madrid.
Dubovský v drese Realu Madrid.Profimedia
Španielska najvyššia súťaž patrí dlhodobo medzi najkvalitnejšie futbalové ligy sveta. Šťastie v nej skúšali aj viacerí hráči so slovenským pôvodom, niektorí z nich sa dokonca zapísali do histórie. Rubrika Flashscore Správ o hráčoch spod Tatier vo svete pokračuje ďalšou kapitolou.

Legenda s veľkým L

V 50. rokoch 20. storočia strašil obrany súperov v Španielsku Ladislav Kubala, ku ktorému sa hlásia hneď tri národy - okrem Španielov aj Slováci a Maďari. Hoci sa narodil v Budapešti, jeho otec pochádzal z Martina a matka mala slovensko-poľsko-maďarské korene. V roku 1946 sa v rámci repatriácie presťahoval do Česko-Slovenska, v drese ŠK Bratislava odohral počas dvoch sezón 33 zápasov, strelil 14 gólov. 

Jeho najslávnejšie chvíle však prišli počas pôsobenia v Barcelone. V rokoch 1951 - 1962 bol hlavným ťahúňom tímu, ktorý získal štyri majstrovské primáty a pätkrát ovládol Španielsky pohár. V lige zaznamenal celkovo 138 gólov a doteraz pri jeho mene svieti rekord v počte zásahov v jednom stretnutí - vo februári 1952 skóroval proti Sportingu Gijón až sedemkrát. Futbal v Španielsku hrával aj jeho syn Branko.

Odporca režimu

Základy úspešného tímu Barcelony položil Kubalov švagor Ferdinand Daučík, ktorý zaznamenal mimoriadne úspechy aj s Bilbaom či Atléticom Madrid. Svoju futbalovú kariéru odštartoval v rodných Šahách, následne pôsobil v Komárne i Slovane Bratislava. V roku 1935 nastupoval za Slaviu Praha, v tíme sa stal kapitánom a bol tretím Slovákom, ktorý sa objavil v československej reprezentácii. S národným tímom absolvoval dve vystúpenia na MS a obdržal aj pozvánku do výberu Európy, z dôvodu politických udalostí však zaň nenastúpil.

Daučík presedlal na post trénera a preukazoval obrovský talent. Začínal pri dorastencoch Slavie, no počas druhej svetovej vojny viedol Slovan, s ktorým získal dva majstrovské tituly. Slovák sa stal trénerským inovátorom, zaviedol moderný WM systém (traja obrancovia, dvaja stredopoliari, päť útočiacich hráčov) a systém vysokého bránenia. V roku 1948 sa stal lodivodom reprezentácie, k moci sa však dostali komunisti.

Totalitný režim ovládal takisto šport, čo si odniesol aj Daučík, ktorého obvinili z napomáhania emigrantom a špiónstva. Namiesto toho, aby svojím futbalovým umom ohuroval svet, dva roky sedel vo väzeniach v Nových Zámkoch a Leopoldove. Neskôr ho umiestnili do pracovného tábora v Novákoch a na lavičku Prievidze, klub však hral len divíziu.

Daučíkovi sa teda podarilo ujsť do Španielska, kde písal futbalovú históriu a stal sa mimoriadne rešpektovaným stratégom. Za všetko hovoria jeho úspechy - získal tri tituly majstra ligy (2x s Barcelonou a raz s Bilbaom), šesť Španielskych pohárov (3x s Barcelonou, 2x so Zaragozou a raz s Bilbaom), dvakrát ukoristil s Blaguranas aj Superpohár. Na Slovensku však bolo dlhý čas o Daučíkovi zakázané hovoriť.

Jeho synovi Yankovi patrí primát prvého Slováka, ktorý si zahral za slávny Real Madrid, po boku mien ako Puskás, Di Stéfano či Gento odohral 10 zápasov a strelil tri góly. Nastupoval aj za Atlético, Malorku, Rayo a Espanyol. V tejto súvislosti treba spomenúť aj štatistickú zaujímavosť - Yanko Daučík a Ladislav Kubala majú "na svedomí" historicky prvý duel dvoch hráčov so slovenským pôvodom v najvyššej španielskej súťaži, Daučíkov Real zdolal 8. februára 1964 Kubalov Espanyol 1:0.

Zázrak z Bratislavy

Na ďalších vyslancov spod Tatier sme si v Španielsku museli počkať takmer 20 rokov. Anabáza Dušana Galisa a Jána Pivarníka v Cádize trvala len jednu sezónu (1981/82), pôsobenie Milana Luhového v drese Gijónu (1989 - 1993) bolo o poznanie úspešnejšie, v 56 meraniach síl vsietil 23 gólov. Spomenúť musíme aj Tibora Mičinca, ten si v roku 1991 odkrútil jeden štart za Logroñés.

Ešte viac sa do sŕdc futbalovej verejnosti zapísal Peter Dubovský. Rok 1993 priniesol doteraz najväčší prestup v ére samostatnosti. Bratislavský rodák už v 21 rokoch dokázal získať primát dvojnásobného kráľa strelcov česko-slovenskej ligy, čo presvedčilo slávny Real Madrid, aby mu ponúkol zmluvu.

Stal sa tak druhým Slovákom na prestížnej adrese, v tíme odohral v rokoch 1993 - 1995 dokopy 31 zápasov, strelil dva góly, získal majstrovský titul a takisto Superpohár. Dubovský je doteraz posledným Slovákom, ktorý sa v Španielsku tešil zo zisku trofeje. Následne zamieril do iného Realu, Oviedo, za ktorý si odkrútil 120 súťažných štartov, jeho kariéru však zastavila tragická smrť na dovolenke v Thajsku. Po tomto šikovnom ofenzívnom stredopoliarovi je pomenovaná cena pre najlepšieho futbalistu SR do 21 rokov.

Pôsobenie Dubovského prinieslo aj prvý vzájomný zápas dvoch rodených Slovákov v La Lige, Tenerife Samuela Slováka zdolalo 22. marca 1998 jeho Oviedo 1:0. Slovák v tomto klube pôsobil celkovo dvakrát, medzitým sa vrátil do Slovana Bratislava. Dokopy absolvoval medzi futbalovou smotánkou 44 duelov a trikrát rozvlnil sieť súpera. O slovenských zástupcov bol v tom čase záujem, Miroslav Karhan prestúpil z Trnavy do Betisu a vo svojej jedinej sezóne v Španielsku (1999 - 2000) odohral 33 stretnutí s bilanciou dvoch gólov.

Nová krv

V roku 2009 sa maličká krajina dočkala svojho prvého gólmana v La Lige. Marián Kelemen však 15. marca 2009 inkasoval v drese Numancie "päťku" od hráčov Santanderu a do brány sa v najvyššej súťaži viac nepostavil. Záblesky svojej geniality predviedol na hosťovaní v Espanyole kmeňový hráč Manchesteru City Vladimír Weiss ml. (2011-2012), po sezóne ale zamieril do Pescary.

Slováci v drese Malorky pútajú pozornosť. Greif a Valjent môžu kráčať po stopách Dubovského

Dobré meno si v Španielsku urobil Stanislav Lobotka. Angažmán v Celte Vigo (2017 - 2020) mu vyniesol pôsobenie v talianskom SSC Neapol, kde získal pre klub prvý majstrovský titul po 33 rokoch a aj aktuálne je pevnou súčasťou základnej zostavy. Jeho spoluhráčom vo Vigu bol istý čas Róbert Mazáň, odohral len tri zápasy. V sezóne 2021/22 nastupoval za Huescu, kam ho poslalo hosťovať Lazio, Denis Vavro. Po jedenástich odohraných dueloch odišiel do Kodane, s ktorou okúsil atmosféru prestížnej Ligy majstrov.

Momentálne pôsobí v drese Malorky dvojica Dominik Greif - Martin Valjent, ktorej sme sa podrobnejšie venovali pred sobotným finále Copa Del Rey. Slováci mali jedinečnú šancu získať prvú trofej od čias Petra Dubovského, ich mužstvo však nezvládlo penaltový rozstrel s Bilbaom. Zatiaľ čo Greif je po sérii zranení brankárskou dvojkou, Valjent patrí medzi opory tímu a nedávno odštartoval druhú stovku duelov za tím, ktorý častokrát vedie aj ako kapitán.